Otvorili sme dlho zamknutú „hudobnú nádobu“ s pokladmi židovskej kultúry  

Niektorí hudobní historici považujú za začiatok klezmerskej hudby prelom 18. a 19. Storočia. Pre iných je momentom jej zrodu prelom 17. a 18. storočia v Židmi najhustejšie osídlenej časti východnej Európy (oblasti dnešného Poľska, Bieloruska, Litvy, Moldavska, Ukrajiny a Rumunska). Vieme však, že klezmer sa hrával aj od Lotyšska, Ruska, Maďarska, Srbska a Chorvátska až po Grécko a Turecko. Existuje písomná zmienka, že klezmeri pôsobili aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Možno tiež predpokladať, že sa hral na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi (Karl Benyovszky, Obrázky z Prešporského geta). Slovo klezmer v jidiš jazyku označuje nádobu hudby. Pred 17.storočím bol klezmer synonymom hudobného nástroja. Od polovice 17. storočia sa začalo používať na označenie židovského muzikanta. V súčasnosti zahŕňa klezmer tanečnú, vokálnu aj inštrumentálnu hudbu. Klezmer pochádza z dvoch hebrejských slov kley a zmer. Kley znamená doslova nádobu a zmer melódiu. Z tejto bezodnej nádoby sme mohli v našich priestoroch načierať hudbu mnohokrát.

KASCHAUER KLEZMER BAND

Malú ochutnávku klezmerskej hudby ponúklo svojim priaznivcom hudobné zoskupenie Kaschauer Klezmer Band tentoraz trochu inak ako zvyčajne. Podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, angličtine a balkánskych jazykoch si mohli vychutnať prostredníctvom LIVE stream koncertu. Repertoár inštrumentálnych skladieb a spevov zahŕňa melódie rôznych rytmov – od polky cez valčík až po veľmi rýchle tanečné rytmy a inštrumentálne skladby, inšpirované balkánskou, ruskou a arabskou melodikou a presiaknuté východoslovenským folklórnym cítením. Hudba bandu je obohatená o prvky folklóru, klasickej i modernej hudby. Zloženie kapely je variabilné a flexibilné od klasického (klarinet, akordeón, kontrabas), cez základnú 7-člennú zostavu, až po rozšírené veľké zoskupenie s hosťujúcimi členmi. V roku 2015 Kaschauer Klezmer Band nahral a vydal svoje prvé CD s názvom L’Chaim (Na život) a v roku 2020 druhé CD 3B (from Balt through Bessarabia to Balkan), ktoré kapela venovala zosnulej členke, flautistke Nataši Kӧtelesovej.

MOJŠE BAND, KASCHAUER KLEZMER BAND, PREßBURGER KLEZMER BAND

Na podujatí Leto v parku 2019 ste sa mohli nechať uniesť strhujúcou emotívnosťou a tanečnosťou klezmerskej hudby na vystúpení až troch zoskupení a vypočuť si podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní v jazyku jidiš. Klezmer (klei a zemer, teda nástroj spevu) je vlastne folklór východoeurópskych židov. Základom je hrať ako sa spieva, ako sa spievalo v synagógach, ale je to viac orientované na svetskú časť. Jedinečnú atmosféru navodila autentická kapela, reprezentujúca židovskú hudobnú tradíciu zo Slovenska, MOJŠE BAND. Dnes už má jasné postavenie na európskej scéne vďaka inovatívnemu pohľadu na židovské dedičstvo, najmä z regiónov bývalého Uhorska. Na domácej pôde vystúpilo aj zoskupenie KASCHAUER KLEZMER BAND. Od svojho vzniku sa predstavilo na rôznych festivaloch a podujatiach s tematikou holokaustu a židovskej kultúry doma i v zahraničí. Najväčšiu zásluhu na šírení hudobného žánru klezmer na Slovensku má bratislavská formácia PREßBURGER KLEZMER BAND. Jeho energický hudobný „kokteil“ je podmanivo namiešaný zo židovskej, balkánskej a orientálnej hudby, ako aj zo slovenského a cigánskeho folklóru s originálnou esenciou súčasných moderných štýlov, ako jazz, rock, reggae a latino.

PREßBURGER KLEZMER BAND

V línii svetskej hudby židovskej kultúry prišla do Košíc populárna world music formácia Preßburger Klezmer Band s koncertným programom Balady (Abrahamson a iní). Zohraná zostava neúnavne prekračuje rámec hudobnej realizácie smerom k zberateľskej a vzdelávacej činnosti. To ju stavia do pozície nielen tých, čo hrajú, spievajú a tancujú, ale tiež tých, čo angažovane zhromažďujú a vzdelávajú. Ich ďalší projekt, s ktorým sa predstavili v Košiciach, vychádzal zo znovuobjavenia hudobnej tvorby topoľčianskeho rodáka Arie (Aladára) Ben Erez Abrahamsona, pôsobiaceho v medzivojnovom období v Bratislave. K jeho  odkazu sa kapela dostala cez priamy kontakt na jeho dcéru Hannah, žijúcu v Izraeli, ako aj v súčasnosti už legendu jidiš piesne a poézie Beyle Schaechter Gottesman, pôvodne žijúcu vo Viedni. Na koncerte odzneli okrem Abrahamsonových zhudobnených básní, balád Beyle Schaechter Gottesman aj podobné skladby ďalších známych autorov a hudobníkov, ako sú hviezda izraelskej jidiš scény Chava Alberstein, Mordechai Gebirtig a tradičné Vig-lider (uspávanky) a chasidské nápevy.

KASCHAUER KLEZMER BAND a VIGANČEK

V spoločnom programe STRETNUTIE – PGIŠA vystúpil Kaschauer Klezmer Band s Detským folklórnym súborom Viganček z Kluknavy v Kunsthalle/Hale umenia. Stretli sa v ňom dve kultúry – slovenská a židovská, dve generácie – dospelí a deti a dva žánre – slovenský folklór a klezmerská hudba. Napriek odlišnostiam mali tieto dve skupiny niečo spoločné. Dve generácie cez dva žánre a ich prieniky prezentovali dve kultúry a ich spolužitie. Spoločne strávené chvíle priniesli poznanie, že záujmy a snaženia týchto dvoch skupín ľudí zďaleka nie sú také nesúrodé a nezlučiteľné. Práve naopak. Jedna múdrosť hovorí, že často je cesta dôležitejšia ako ciel. Náhodné stretnutie vedúcej folklórneho súboru Viganček Lenky Adzimovej a vedúceho Kaschauer Klezmer Band Vlada Sidimáka bolo veľmi inšpiratívne a obohacujúce a vyústilo do spoločného programu, ktorý ponúkol nové a neopakovateľné zážitky.

MAZAL TOV 2016

Poslaním festivalu židovskej kultúry MAZAL TOV je približovať židovské umenie, kultúru a tradície širokej verejnosti. V Košiciach kedysi žila veľká židovská komunita, ktorá významne ovplyvnila rozvoj mesta a jeho kultúrne pozadie a to, ako vyzerá dnes, je zásluhou aj židovskej komunity. Za uplynulé roky festival získal cveng, vystúpili na ňom zaujímaví umelci, ale ešte vždy je čo nové objavovať. Súčasťou bohatého programu bola aj klezmer party so židovsko-rómskou kapelou Pushkin Klezmer Band z Kyjeva, ktorá spája popredných klezmerových muzikantov z Ukrajiny a Moldavska. Obe krajiny mali po stáročia prekvitajúcu tradíciu klezmeru a rómskej hudby a sú to jediné miesta, kde klezmer prežil vo svojej prirodzenej podobe až do súčasnosti. Pushkin sa nesnaží o revival „starého“ klezmeru. Jeho hudobníci nadviazali na tradíciu, no ich hudba je živým organizmom, ktorý vstrebáva súčasné vplyvy, ako tomu bolo v klezmerovom žánri aj v minulosti. Hrávajú na svadobných hostinách, parties, koncertoch, v synagógach aj na ulici. Pri ich hudbe sa cítite ako na svadbe v Odese hneď po tom, ako sa rozbije pohár so želaním „Mazal tov!“ (Veľa šťastia!). Popriali ho Mitya Gerasimov (klarinet, spev), Alexey ‘Said’ Sagitov (trombón), Dmitry Kovalenko (gitara), Igor Sidash (klávesy), Kristina Kirik (kontrabas) a Roman Yakovchuk (bicie).

CHASIDSKÉ PIESNE

Úspešný projekt bratislavského rabína Barucha Myersa a popredných slovenských koncertných umelcov – huslistu Miloša Valenta, akordeonistu Borisa Lenka a iniciátora projektu, violončelistu Jozefa Luptáka Chasidské piesne vznikol v roku 2008. Odvtedy zaznel na viacerých významných podujatiach na Slovensku, ale tiež v Česku, v Taliansku či vo Švajčiarsku. Príležitosť vypočuť si koncert dostali aj Košičania. Projekt prináša hudbu, ktorá stáročia vznikala v našom regióne – od Poľska, cez Slovensko, Ukrajinu až po Maďarsko a Rumunsko v novom, umelecky hodnotnom spracovaní. Ojedinelé zoskupenie hudobníkov predstavilo novú sadu piesní, ktorá má bohaté historické korene v ukrajinskej, poľskej či ruskej kultúre. Na koncerte uviedli tzv. „nigunei-dveikus“, „melodies of cleaving.“ Predstavujú ťažisko chasidského hudobného umenia a charakterizujú ich pomalé, duchovné melódie, ktoré sú paralelou túžby duše po oslobodení z telesného exilu a po jej opätovnom zjednotení so Stvoriteľom.

MUSICZOOM

Skutočnosť, že židovská tematika neinšpiruje len židovských umelcov, potvrdil MusicZoom.  Niesol sa v duchu židovských inšpirácii a autorov, ktorí po nej vedome siahali. Prednášajúci Peter Katina uviedol,  že niektorí skladatelia sa inšpirovali židovskými textami a melódiami a iní čerpali zo svojich židovských koreňov. Taliansky skladateľ Salomone Rossi Hebreo, ktorý vytvoril cyklus židovskej liturgickej hudby Šalamúnova pieseň, komponoval skladby výhradne v hebrejčine. Ďalším bol Ernest Bloch. Základom jeho práce bola melódia a svoje diela komponoval zo židovského života. Darius Mihlaud bol francúzsky skladateľ, ktorý napísal vyše 450 diel. Pieseň pestúnky, obsahuje skryté židovské prvky. Texty boli židovské, ale hudba nie. Sergej Prokofiev bol Rus, ktorý vytvoril skladbu pre všetky nástroje priateľov z konzervatória naraz, inšpirovanú židovskými prvkami. Neskôr pre celý orchester – Ouvertúru (predohra) na hebrejské témy. Dimitrij Šostakovič bol fascinovaný židovskou hudbou – ich veselými piesňami so smutnou intonáciou. Jeho cyklus zo židovskej ľudovej poézie pozostáva z 11 častí. Fínsky skladateľ Kimmo Hakola čerpal zo židovského žalmu Clemer.  John Zorn tvoril hudbu, ktorá sa vymyká konvenciám (spája džez, rock, klasiku, improvizovanú hudbu). Prvé albumy pomenoval podľa písmen židovskej abecedy. Idey Johna Zorna rozvíjali viacerí umelci a jedným z nich bol Koby Israelite.

MAZAL TOV 2015

V programe festivalu židovskej kultúry MAZAL TOV 2015 dostali viac priestoru izraelskí umelci. Izrael je miesto, kde sa stretáva a mieša židovská kultúra z rôznych kútov sveta, vďaka čomu je aj tamojšia hudobná scéna mimoriadne živá a pestrá. Na festivale ju reprezentovali speváčka a skladateľka Gitla a kapela Sumsum, ktorá hrá originálnu  hudobnú zmes gypsy, klezmeru a blízkovýchodných folklórnych vplyvov. Na festivale nechýbal ani klezmer. Postaral sa o to päťčlenný ansámbel Létajíci rabín z Prostějova. Východiskom jeho tvorby je tradičný zvuk, folkloristický prístup a cieľom súčasná a zároveň nadčasová muzika. Inštrumentálny klezmer sa v jeho tvorbe prelína s piesňami v jidiš a ďalších jazykoch. Tvorí prekladmi aj vlastné texty, ktoré verné tradícii jidiš folklóru iskrivo reflektujú našu dobu.

PREßBURGER KLEZMER BAND

S projektom JUH! sa predstavilo unikátne bratislavské hudobno-tanečné zoskupenie Preßburger Klezmer Band, popredný zástupca žánru ethno/world music a súčasne prvá klezmerová kapela na Slovensku. Program bol unikátnou hudobno–tanečnou multikultúrnou fúziou folklóru menšín, žijúcich na území južného Slovenska, pokračujúc smerom na Balkán a Stredomorie s klezmerom. Nadviazal na mimoriadne úspešný projekt VÝCHOD! z roku 2013. V tanečných úlohách sa predstavil sólista bratislavskej Novej scény a člen tanečného zoskupenia CreDance – David Schimmer a sólistka folklórneho súboru Lúčnica – Linda Luptáková. Na hudobnom spracovaní sa podieľali Miroslav Vuković z Bosny a Dragan Mirković zo Srbska, ako aj členovia Preßburger Klezmer Bandu. Základom hudby je klezmer, čiže ľudová hudba východoeurópskych Židov, ktorý dotvára vlastnou interpretáciou, originálnymi aranžmánmi a kombinuje ho s inými hudobnými štýlmi. Jej energický hudobný „kokteil“ je podmanivo namiešaný zo židovskej, balkánskej a orientálnej hudby, ako aj zo slovenského a cigánskeho folklóru – to všetko s originálnou esenciou súčasných moderných štýlov ako jazz, rock, reggae a latino.

KVARTETO ALEA a MARTIN BABJAK 

Kvarteto ALEA v zložení Stano Palúch (husle), Daniel Buranovský (klavír), Boris Lenko (akordeón, bandoneón) a Ján Krigovský (kontrabas) so svojim hosťom, popredným operným spevákom – barytonistom Martinom Babjakom, priniesli do Kasární/Kulturparku židovské piesne v úpravách slovenských skladateľov. Koncert s názvom „Oy, mame, shlog mikh nisht” (jidiš, v preklade „Joj, mama, nebi ma“) bol ich novým hudobným projektom. Piesne na židovské témy boli spievané v jidiš, v jazyku aškenázskych židov, ktorý používali aj židovské komunity na Slovensku. Spolupráca Martina Babjaka s kvartetom Alea, ktorého členovia sú multižánrovo orientovaní muzikanti, posunuli hudbu až k hraniciam klasickej interpretácie. Vďaka spojeniu so židovskou témou dostali diela súčasných autorov nový a nepoznaný rozmer, ktorý je v našich podmienkach ojedinelý a originálny. Komorný súbor tvorí hudobná špička, ktorá sa venuje najmä interpretácii hudby argentínskeho skladateľa Astora Piazzollu – tvorcu štýlu tango nuevo, ktorý v sebe zahŕňa aj prvky džezu a klasickej hudby. Postupne svoj repertoár rozšíril o diela súčasných slovenských skladateľov, ako sú Zeljenka, Burlas, Zagar, Piaček, Iršai.

CHASIDSKÉ PIESNE

Chasidské piesne/Chassidic Songs sú úspešný projekt bratislavského rabína Barucha Myersa a popredných slovenských koncertných umelcov – huslistu Miloša Valenta, akordeonistu Borisa Lenka a iniciátora projektu, violončelistu Jozefa Luptáka. Tento mimoriadne komunikatívny a zároveň inovatívny projekt prináša hudbu, ktorá stáročia vznikala v našom regióne – od Poľska, cez Slovensko, Ukrajinu až po Maďarsko a Rumunsko v novom, umelecky hodnotnom spracovaní. Chasidské piesne sú cestou od veľmi starého k úplne novému, od folklóru k džezu, od hlbokej sakrálnosti k profánnej každodennosti, cestou zo svätyne synagógy na nádvorie pohanov. Z tej cesty vidieť pokojnú, takmer romantickú krajinu, ale aj úzkosť vzbudzujúce priepasti. Oddychujeme na vrcholoch hôr, unikáme z údolí tône smrti. Je to krásna a dobrodružná cesta.

MAZAL TOV 2014

Počas tretieho ročníka festivalu MAZAL TOV ožili Košice židovskou kultúrou a umením Podujatie obohatili hudobníci z Izraela a spojili umelcov z krajín Vyšehradskej štvorky. Napriek tomu, že sú geograficky, aj kultúrne pomerne blízke, ich súčasné scény v oblasti židovskej hudby sa odlišujú. Na festivale ich spojil projekt Židovská hudba Vyšehradu.  Otvárací koncert patril lídrovi Budapest Klezmer Band Ferencovi Jávorimu s domácou formáciou Kaschauer Klezmer Band. Jávori je skladateľ, klavirista, spevák, jedna z vedúcich osobností revival hnutia klezmerovej hudby. Košickí klezmeri sa jeho aranžmánmi výrazne inšpirovali, avšak ich priama hudobná spolupráca sa stala reálnou až na tomto koncerte. Kapela Max Klezmer Band z poľského Krakova pôvodne vychádzala z tradičnej židovskej hudby, postupne si vďaka inovatívnym aranžmánom vytvorila osobitý štýl s prvkami jazzu, indickej aj balkánskej hudby. Večer ponúkol aj autorské čítanie známej blogerky Beáty Beregrad Grünmannovej v spojení s piesňami sefardských židov v podaní českého zoskupenia EldoraRE. Príjemným osviežením festivalu bola hudobná formácia theAngelcy z Tel Avivu, ktorá hrá akustický folk, ovplyvnený Leonardom Cohenom či Bobom Dylanom.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.