PAVLÍNA FICHTA ČIERNA (SR)

Pavlína Fichta Čierna (1967) je súčasná slovenská umelkyňa, zaoberajúca sa okrem videa aj tvorbou inštalácií a rôznych konceptuálnych prác s efemérnou formou. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Niekoľko rokov pedagogicky pôsobila na VŠVU – Katedra II. a KPF Trnavskej univerzity v Ružomberku, neskôr ako manažérka v Považskej galérii umenia v Žiline. V súčasnosti pôsobí externe na Žilinskej univerzite a zároveň je internou doktorandkou na Katedre intermédií a multimédií FVU Akadémie umení v Banskej Bystrici.

 

Pohybuje sa v oblasti mediálneho umenia a filmu. V roku 2002 získala Cenu Oskára Čepana (SCCA Bratislava) a začala sa programovo venovať konkrétnym ľuďom zo svojho okolia, ktorí sa často vymykajú z rámca akceptovaného spoločnosťou. V tvorbe ju zaujíma prekračovanie hraníc umenia smerom do oblastí humanitných vied a medicíny, angažuje sa v komunitných projektoch. Vystavuje doma i v zahraničí a jej diela sú zastúpené okrem iných v zbierkach významných zahraničných inštitúcií ako MACBA v Barcelone, MOT – Múzeum súčasného umenia v Tokiu, Małopolska Fundacja Muzeum Sztuki Współczesnej v Krakove.

 

Autorka sa takmer vo všetkých dielach zaoberá „odvrátenými“ stránkami života. V jej tvorbe sa často objavujú ľudia s rôznymi druhmi problémov, ktorí sa z nejakých príčin ocitli na okraji majoritnej spoločnosti. Mnohé práce sú sebareflexívne, autorka v nich spracúva vlastné skúsenosti, pričom často ide o negatívne či paradoxné zážitky, spojené so zdravotnými problémami. Čierna sa pritom snaží nazerať na tieto témy nezaujato, aby divákovi vo výslednom diele nebol podsúvaný žiadny vopred sformulovaný názor. Tým sa jej práca zásadne odlišuje od novinových a časopiseckých článkov, filmov či televíznych programov, ktoré si vyberajú trpiacich ľudí za svoje objekty s cieľom ponúknuť čitateľom/divákom vopred vypočítanú, „predvarenú“ dávku emócií.

Tak pri cudzích ľuďoch, ako aj pri nej samej ju zaujíma predovšetkým (avšak nie výlučne) spôsob, akým jedinec sám vníma náročné situácie, a ako sa s nimi dokáže vyrovnať.  Asi najdôležitejšou vlastnosťou takmer všetkých jej diel je snaha o sprostredkovanie citlivých tém takým spôsobom, aby boli podľa možnosti eliminované diskusie, v rámci ktorých sa zvyknú dané témy prezentovať a ktoré splošťujú a paušalizujú naše vnímanie.

Zaujímajú ju i presahy medzi umením a sociológiou, psychológiou a medicínou. Liečenie a vedľajšie efekty liečby sú tiež námetom jej viacerých, často i autobiografických diel. Jej umenie nie je povestným l’art pour l’art, ale zaoberá sa skutočnými ľuďmi, ich osudmi alebo prináša intímny pohľad na fyzické či mentálne prostredie autorky samotnej.

Za uzlový bod autorkinej tvorby možno považovať moment pretínajúcich sa „uhlov pohľadu“ (pacient/lekár, chorý subjekt/zdraví „ostatní“ a pod.), ktorých vzájomná nezlučiteľnosť sú pre chorého či sociálne stigmatizovaného človeka vždy zdrojom utrpenia, niekedy horšieho ako samotná choroba alebo chudoba. Čierna, ako človek so silne vyvinutou schopnosťou empatie, sa, prirodzene, snaží zohľadniť všetky uvedené pozície. Jej prístup je najmä o snahe nájsť ich priesečníky, ktoré by umožnili vzájomnú komunikáciu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.