Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

RACHEL WHITEREAD (Veľká Británia)

RACHEL WHITEREAD (Veľká Británia)

Rachel Whiteread (1963) je anglická umelkyňa, ktorá vytvára sochy v podobe odliatkov. Narodila sa v Londýne. Maľbu študovala na Brighton Polytechnic a sochárstvo na Slade School of Fine Art. V súčasnosti patrí medzi najúspešnejších umelcov svojej generácie. Umelkyňa pokračuje vo svojom stále prebiehajúcom skúmaní ľudských príbytkov a ich zmyslu, významu a dôležitosti v pamäti a histórii. Architektonické prvky v dome sú v jej pracovnom postupe elementárne.

Viac než 20 rokov odlieva priestory vo vnútri, pod a okolo dverí, podláh, izieb a celých budov v materiáloch ako sú sadra a betón.  Objekty pôsobia ako tajuplní duchovia, ktorí po sebe zanechávajú priestor svojej minulosti. Napríklad napustila do starého domu betón a potom dom zbúrala. Zostal teda len vnútorný priestor. Rovnako naložila so stoličkami, stolmi, umývadlami, vaňami atď. Výsledné objekty sú pozoruhodné svojou minimalistickou kompozíciou a krásou svojej strohosti.

Pretvára obyčajné domáce predmety a stavebné miesta do poetických sôch, ktoré skúmajú vzťah medzi spomienkou, architektúrou a telom, medzi súkromným a verejným svetom. Formy zaznamenávajú tvar a povrch pôvodných predmetov do detailov, ale nemôžu uchovať ich fyzickú prítomnosť, čo často v divákovi vyvoláva spomienky a navodzuje v ňom pocity neprítomnosti a straty.

Umelkyňa, žijúca v Londýne, má za sebou dlhý zozname pôct a vyznamenaní, ktoré zahrňuje Turner Prize, ktorú dostala  ako prvá žena v roku 1993 za verejnú zákazku House. Britániu reprezentovala na Venice Biennale a vystavovala na samostatných výstavách v inštitúciách ako Serpentine Gallery, Deutche Guggenheim, Kunsthaus Bregenz a the Hammer Museum. Pozoruhodné verejné zákazky zahrňujú Monument in Trafalgar Square, Water Tower v New Yorku, the Holocaust Memorial in Vienna. Poslednou zákazkou je úschovňa lodí v Nórsku.

Práce Rachel Whiteread upozorňujú na časti nášho života, ktoré sme odhodili ako nepotrebné. Autorka nás núti premýšľať o nevyrieknutej kráse, ktorá býva v obyčajnosti napríklad v domových dverách alebo odpadkoch na ulici. Jej objekty sú odhalením či odkrytím stôp, ktoré za sebou zanechávame.

Ďalšie články