Režisér Marko Škop vybral pre ART FILM FEST šesticu filmov iných režisérov

Pred tromi rokmi prišiel Art Film Fest s novou programovou tradíciou. Jednu sekciu venuje rodákovi z východného Slovenska, ktorý do nej vyberie pozoruhodné filmy a príde ich do Košíc aj osobne uviesť. Po Petrovi Kerekesovi a Ferovi Feničovi sa tejto výzvy v aktuálnom ročníku zhostí režisér Marko Škop. 

“Košice mám veľmi rád už od detstva. Žije tu krstná mama s rodinou a ako deti sme do Košíc často chodievali spolu s rodičmi. Vždy sa sem rád budem vracať. Myslím si, že Art Film Fest Košiciam svedčí. A že to rovnako platí aj naopak,” hovorí režisér, ktorý svojou tvorbou uspel aj na medzinárodnej scéne.

Rodák z Prešova najprv zaujal dokumentárnymi snímkami Iné svety a Osadné, ktoré sú zasadené do prostredia Šariša. O niekoľko rokov neskôr natočil svoj celovečerný hraný debut Eva Nová v hlavnej úlohe s Emíliou Vášáryovou, ktorý získal viacero ocenení, napríklad na známom festivale v Toronte či na národných kinematografických cenách Slnko v sieti. V súčasnosti dokončil rodinnú drámu Nech je svetlo. Do svojej sekcie na festivale vybral šesticu filmov, ktoré ho v priebehu rokov oslovili. Každý iným spôsobom. Divákom tam otvára viacero dverí k artovej kinematografii.

Tiene zabudnutých predkov

Sovietska poéma na motívy rovnomennej poviedky rozpráva príbeh mladých ľudí z dvoch nepriateľských rodov, Ivana a Maričky. Príbeh veľkej lásky, odohrávajúci sa v obklopení pôvabnej prírody, je opradený mýtmi a legendami huculského ľudu, ktorý bol donedávna deptaný bezvýchodiskovou biedou, ponížením a tvrdou prácou.

Marko Škop: “Na prvé miesto som dal Tiene zabudnutých predkov Sergeja Paradžanova, lebo okrem úžasného vizuálne ho čarodejníctva je to film o Rusínoch z Podkarpatskej Rusi a pre mnohých východniarov by mohol byť príjemným objavom.“

Grey Gardens

Neuveriteľný, avšak pravdivý príbeh Edith Bouvierovej Bealeovej a jej dcéry Edie, ktoré boli tetou a sesternicou Jackie Kennedyovej, ukazuje zložitý, no aj silný vzťah matky a dcéry. Malá Edie sa ako nádejná herečka vzdala života v New Yorku, aby sa mohla starať o svoju matku. Spoločne zdieľajú podivný život plný vzájomnej závislosti a výstrednosti, do ktorého sa nepodarilo nikomu preniknúť, až kým neprišli bratia Mayslesovci.

Marko Škop: “Dokument Grey Gardens bratov Mayslesovcov som objavil pri rešeršovaní k filmu Eva Nová. Šokoval ma zobrazením infantilnej sily imaga v nezrelej osobnosti dospelého človeka.”

Psie dni

Víkend, periféria Viedne. V akejsi anonymnej zemi nikoho, medzi diaľnicou, hypermarketmi a skladiskom sa nesie monotónnosť víkendových prác a činností, ktoré ľudia vykonávajú bez akéhokoľvek prejavu radosti či potešenia. Je príšerne horúco a ľudia, ktorí sú naľahko oblečení, sa postupne obnažujú nielen fyzicky, ale aj psychicky. Teplota stúpa, atmosféra víkendového podvečera hustne a agresivita sa stupňuje. Film získal Veľkú cenu poroty na MFF v Benátkach.

Marko Škop: “Psie dni Ulricha Seidla je film, ktorý sa do mňa zarezal ako symbolický skalpel existenciálnej úzkosti človeka západnej civilizácie.”

Akt zabitia

Keď v roku 1965 v Indonézii násilne prevzala armáda moc, „malé ryby“ miestneho podsvetia dostali jednu úlohu: zabíjať komunistov. Ich eskadry smrti a predstavitelia režimu vyvraždili viac než milión údajných komunistov, etnických Číňanov a intelektuálov. Dánski filmári neskôr vyzvali bývalých vodcov týchto jednotiek, aby sa svoje stváranie pokúsili stvárniť v hranom filme a tento proces zdokumentovali. Vznikol dokument, ktorý je desivým ponorom do myslí masových vrahov a sondou do spoločnosti, ktorú pomohli stvoriť.

Marko Škop: “Spôsob zabíjania Joshuu Oppenheimera ma dostal finálnou scénou, ktorá na zrútení sa reálneho človeka v dokumentárnom filme ukazuje, že perverzní mučitelia bez morálky neuniknú pomste čiernej diery vo svojom vnútri.”

Srbenka

Minuloročný chorvátsky dokument za pomoci rozhovorov a záberov zo skúšok reflektuje vznik divadelnej inscenácie chorvátskeho režiséra Olivera Frljića o zavraždení 12-ročného dievčaťa počas vojny v Juhoslávii.

Marko Škop: “Dokument Srbenka Nebojša Sljipčeviča reflektuje vojnu, to, aké ťažké je odpustiť krivdy a ako tým, bohužiaľ, bude dýchať masové podvedomie aj v ďalšej generácii.”

Nezízaj mi do taniera

Marijana je mladá submisívna žena, ktorá do svojich 24 rokov ešte nedošla ani do hlavného mesta. Jej život sa totiž točí len okolo posluhovania rodine, ktorej hlavou sa neočakávane stane po otcovom ochrnutí. V príliš malom byte, kde izbu zdieľa s postihnutým starším bratom a nezamestnanou matkou, sa snaží nezblázniť. Psychický pretlak si kompenzuje nevídaným odhaľovaním vlastnej sexuality. Závan neznámej slobody so sebou ale prináša aj rozhodnutie, ktoré môže byť ťažšie, než by sa zdalo.

Marko Škop: “No a film Nezízaj mi do taniera Hany Jušič som vybral ako príklad súčasného moderného mladého kinematografu, ktorý mám rád.”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.