Režisér Michal Spišák: Voľnomyšlienkár je metaforou na dnešok

volnomyslienkar_plagatPoslednou premiérou divadla v aktuálnej sezóne bude 23. mája na Malej scéne ŠD Voľnomyšlienkár Erica – Emmanuella Schmitta. Réžiu predstavenia má v rukách Michal Spišák, ktorý s košickým divadlom spolupracuje od roku 2009, kedy sa podpísal pod jednu z najúspešnejších inscenácií v repertoári divadla Tom,  Dick  a Harry. Čo hovorí o Voľnomyšlienkárovi?

 

Voľnomyšlienkár má v repertoári divadla podtitul brilantne napísaná komédia. Môžu sa diváci naozaj tešiť na salvy smiechu?

Určite to nie je situačná komédia, ale komédia konverzačná v duchu francúzskej tradície. Možno by sa dala nazvať aj komédiou mravov. Ale je naozaj brilantne napísaná, vychádza z moliérovskej tradície a je to taká „dišputa“ o morálke, vtipná a zábavná. Dejový rámec vychádza z reálnych historických súvislostí. Hlavnou postavou je osvietenecký filozof Diderot, ktorý bol hlavným redaktorom vznikajúcej Encyklopédie. Tá mala za úlohu zozbierať sumu informácií o svete. Osvietenci verili, že všetky informácie o svete sa dajú zozbierať . A celý dej sa točí okolo úlohy pre Diderota, ktorý má do Encyklopédie napísať heslo o morálke. A tá nie je fyzicky uchopiteľná – je to teória, abstrakt. A práve na tento problém naráža Diderot. A to komické a zaujímavé je to, že ako filozof to heslo vždy formuluje inak. A formuluje ho podľa toho, s kým sa rozpráva. A keďže ho obklopujú ženy, inak definuje morálku, keď sa rozpráva so svojou manželkou, inak, keď sa rozpráva so svojou milenkou, úplne inak, keď vychováva svoju dospievajúcu dcéru a úplne inak, keď hovorí s priateľkou svojej dcéry, na ktorú má zálusk. A tak sa dostáva do myšlienkových pascí, odporuje si a vzniká veľká diskusia o morálke, dobre, zle, o vzťahoch medzi mužom a ženou. A myslím si, že v tom je tá hra zaujímavá a aktuálna aj pre súčasnosť. Tiež sa pohybujeme vo zvláštnom morálnom relativizme, vo svete plnom zložitých vzťahov. A tiež veci definujeme podľa toho, s kým sa rozprávame. Celá hra je do istej miery metaforou dneška.

 

Dospeje napokon Diderot k definícii?

Možno neprezradím veľa, keď poviem, že nedospeje a svoj problém vyrieši veľmi rafinovaným spôsobom.

 

Po viacerých tituloch v Historickej budove prvýkrát režírujete na Malej scéne. V čom je tento priestor výnimočný, v čo je iný?

Mám asi výhodu v tom, že hra sa odohráva v historickej dobe, ktorú interiér Malej scény do istej miery reprezentuje a myslím si, že vyblýskaný interiér môžem využiť v rámci inscenácie.

 

Aký tím sa bude podieľať na novej premiére?

Ľudí, ktorí sú v tomto divadle, som spoznal pri predchádzajúcich inscenáciách a myslím si, že to obsadenie je v rámci možností ideálne. Stano Pitoňák sa dokonca podľa historických obrázkov na Diderota aj trochu podobá, ďalší ako Heňa Kecerová, Juraj Zetyák, Lívia Dujavová sú tiež vhodnými typmi na svoje postavy a skúšanie je veľmi príjemné a zmysluplné. Novinkou je pre mňa spolupráca so scénografkou a kostýmovou výtvarníčkou Dianou Strauszovou, ktorú som oslovil na základe toho, že sa mi páčila jej práca v iných divadlách.

Zhováral sa: Svjatoslav Dohovič

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.