Hudobné diela z obdobia romantizmu, ktoré vznikli v jeho záverečnej fáze, budú znieť na aprílovom koncerte pod názvom Romantisme (Belle Époque, Fin de Siècle). Zahrajú ich členovia komorného zoskupenia Quasars Ensemble. Rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku 28. apríla predstaví v budove Alfa diela skladateľov, ktorí bezstarostné časy v umení premietli do hudby, ponárajúcej sa do snov v čase, kedy najväčší rozkvet zažívali aj impresionizmus a neoklasicizmus.
Stalo sa takpovediac tradíciou, že sa po skončení každej väčšej vojny zrodila nová oáza ľudskej kreativity, až pokým ju nezničila tá nasledujúca, ešte ničivejšia zloba. Nebolo tomu inak ani na sklonku 19. a začiatku 20. storočia.
Po skončení prusko – francúzskej vojny v roku 1871 technický pokrok dosahuje nevídané méty v oblasti medicíny, prírodných vied, ľudstvo objavuje zázraky ako automobil, vzducholoď, metro. Umenie zažíva „bezstarostné časy“ (Belle Époque), rozkvitá fotografia, vzniká film, secesnú krásu ornamnetnov možno obdivovať na nových architektonických skvostoch Art Noveau a Jugendstilu, ale aj na plagátoch Alfonza Muchu či dekoratívnej maľbe Gustava Klimta. Archeológia pre nás objavuje nepoznané bohatsvo našej histórie. Symbolom sa stáva parížska Eiffelova veža a Titanic. Popri ľavicovej filozofii rozkvitá žena ako rovnocenný partner muža, rodí sa sociológia.
“Hudba sa dostáva taktiež pod vplyv modernej doby a necháva pôsobiť slobodnú tvorivosť pre oslavu krásy a pokroku, ale paradoxne sa ocitá i v osídlach dekadencie, ktorú dnes označujeme pojmom Fin de Siècle (koniec storočia). Neskorý romantizmus sa vo svojej záverečnej fáze premieňa na mystický symbolizmus Wagnerových opier, kde sa vzápätí do sveta snov ponára aj Debussyho impresionizmus. Lisztove posledné diela opúšťajú tonalitu, a zláštne hudobné úkazy pripravujú živnú pôdu pre mladého Arnolda Schönberga, Debussyho, Stravinského, talianskych a ruských futuristov s revolucionárom Skrjabinom,” charakterizuje obdobie romantizmu v hudbe dirigent a umelecký šéf súboru Quasars Ensemble Ivan Buffa.
Existuje iba málo príkladov, ktoré by dokázali toto všetko skĺbiť do jedinej krátkej skladby. Jedinečným počinom sa preto stáva krátka poetická skica The Unanswered Question (Nezodpovedaná otázka) amerického podivína Charlesa Ivesa. Koncept troch nástrojových skupín vystihuje skladateľov zámer: sláčikové nástroje, akoby vystrihnuté z väčnosti mahlerovského adagia, predstavujú „večné ticho keltských druidov, ktorí nič nevedia, nepočujú ani nevidia“, sólová trúbka ako signál „z diaľavy“ kladie „odvekú otázku existencie“, na ktorú zvyšné štyri flauty, resp. alternatívne dychové nástroje prinášajú stále dizonantnejšie „bojové odpovede“ v samostatnom tempe i takte. Otázka pritom zostáva až do konca nezodpovedaná…
Bezstarostnosť doby dokumentuje slávny cyklus s názvom Karneval zvierat Camille Saint – Saënsa. Podtitul „Veľká zoologická fantázia“ prezrádza charakter humornej exkurzie svetom zvierat: Pochod levov, Kohút a sliepka, Antilopy, Korytnačky, Slon, Klokany, Akvárium, Zvieratá s dlými ušami (ktoré že to sú?), Kukučka v hlbokom lese, Klietka, Skameneliny, Labuť. Zaznievajú citácie skladieb iných autorov (Offenbach, Mendelssohn – Bartholdy, Berlioz) a na „pretras“ prichádza aj dril začínajúcich klaviristov pomocou vtipne zhudobnenej cvičebnej floskuly.
Spoločne s Idylou SiegriedaWagnera predznamenáva zrod budúceho komorného súboru ako nového hudobného vyjadrovacieho média pre hudbu 20. storočia. Celé Saint Saënsove dielo je pritom doslova symbolom ozdobného romantizmu „Belle Époque“.
Klavírne kvinteto Alexandra Albrechta reprezentuje krásne hudobné časy starého Prešporku, ale predstavuje zároveň aj klenot slovenskej komornej hudby a je jedným z najúžasnejších monumentálnych diel, aké kedy u nás vznikli. Po jeho dopísaní vypukla 1. svetová vojna…
PROGRAM:
Charles Ives/Camille Saint – Saëns/Alexander Albrecht
Charles Ives/The Unanswered Question (Nezodpovedaná otázka, 1908)
Camille Saint Saëns – Karneval zvierat (1886)
Alexander Albrecht – Klavírne kvinteto (1913)
Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
