S fotografkami v lese, uliciach slovenských miest i mysli

V Galérii Alfa sa prezentujú svojou tvorbou tri výrazné umelkyne. Vernisáž výstav pritiahla do Kasární/Kulturparku stovky ľudí.

KRAJ–INA/LAND – SCAPE

Maija Laurinen (1978) je fínska fotografka, žijúca striedavo v Bratislave a vo Fínsku. V Galérii Alfa predstavuje zbierku fotografií z niekoľkých rokov. Prezentovala sa s nimi vo viacerých mestách Slovenska, vo Viedni, Berlíne i vo Fínsku. Najčastejšie fotografuje v lese a v tme. Zachytáva konáre, stromy v ich odrazoch svetla, odlesku, čím vytvára veľmi zaujímavé obrazy. Veľa z nich vyzerá ako čiernobiela fotografia. Umelkyňa prezradila, že používa odrazy plexiskla, rôzne farebné sklá a iné pomôcky. S odrazmi začala pracovať už popri štúdiu kamery na VŠVU v Bratislave. Veľký vplyv mal na ňu jej otec, ktorý je maliarom. „Aj keď to tak nevyzerá, digitálny zásah na mojich fotografiách je minimálny,“ zdôraznila M. Laurinen. Porozprávala nám príbeh jednej z fotografií na výstave. „Pochádza zo svadby spred 14 rokov. Sú na nej dve dievčatá. Samotný záber som po rokoch odfotografovala.“ 

Nepatrí medzi tých fotografov, ktorí majú pri sebe fotoaparát stále so sebou. „Keď som bola mladšia, nosila som ho stále so sebou.“ Kasárne/Kulturpark ju zaujali stromami, ktoré tak rada fotografuje v tme. Žiaľ, nezachytí ich objektívom, pretože si nevzala fotoaparát.

So sebou ho však mala druhá umelkyňa Illah van Oijen, pochádzajúca z Haagu. Na výstave sú fotografie, ktoré vytvárala od roku 2005, keď mapovala slovenské mestá (Bratislava, Košice, Žilina, Galanta, Kremnica).  Pracujem dlhodobo na téme verejno-súkromný priestor. Zaoberám sa tým, kde končia ich hranice. Jej fotky sú vždy náhodné a majú názvy podľa ulice, mesta a roku. „Veľmi často neviem, čo odfotografujem, preto sa pýtam ľudí,“ priznala autorka. O svojej tvorbe povedala, že sú ľudia, ktorí sa pri jej snímkach rozplačú, ale aj tí, ktorí sa rozosmejú. „Vkladám do nich úsmev.“

Druhou výstavou v Galérii Alfa je MIND/MYSEĽ od Miry Gáberovej, držiteľky Ceny Oskára Čepana. Jej videoprojekcie zaujali mnohých návštevníkov. Technicky využíva tradičné postupy, ale zároveň s fotografiami pracuje ako s hociktorým iným umeleckým médiom. Jej tvorba uplatňuje princípy ilúzie a pramení z pozorovania. Kvôli vyzdvihnutiu atmosféry redukuje vizuálny jazyk na minimum, pričom výsledok je vzdialený hocijakému konkrétnemu významu. M. Gáberová (1979) ako reprezentantka mladej generácie slovenských umelcov, ktorá nastúpila na výtvarnú scénu po roku 2000, slobodne volí potrebné médium pre svoje vyjadrenie. Venuje sa paralelne kresbe, maľbe, objektu, inštalácií či grafity. Jedným z jej najsilnejších výrazových prostriedkov však zostáva médium videa a digitálnych technológií. Alfa ponúkla opäť nielen kvalitné vernisáže, ale aj priestor na rozhovory ľudí z umeleckých kruhov. Pozrite si fotografie z vernisáží.

Text a foto: Veronika Cholewová

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.