S hudobnou avantgardou prichádzajú legendy

Do Košíc prichádzajú ďalšie hudobné osobnosti. Tentoraz sú to hudobní skladatelia Marek Kopelent, ktorý bude mať v deň koncertu 82 rokov a Roman Berger. V Kasárňach/Kulturparku sa stretnú na koncerte  “Dvojportrét/Česká a Slovenská hudobná avantgarda/Praha-Bratislava-Cieszyn” 28. apríla o 19:00.

Hudobná avantgarda, prejavujúca sa v 60. rokoch minulého storočia na území vtedajšieho Československa, postavila tvorbu českých, ale aj slovenských skladateľov do medzinárodného kontextu tak prirodzeným spôsobom, ako nikdy predtým.

Kým na Slovensku sa celé avantgardné snaženie sústredilo okolo chýrnych smolenických seminárov a súboru Hudba dneška, české avantgardné prúdy konštituoval súbor Musica Viva Pragensis pod vedením Zbyňka Vostřáka.

inz_dvojportret

Navýraznejšou skladateľskou postavou v Prahe bol Marek Kopelent, ktorý razantným spôsobom prerazil na najprestíznejšie pódiá Európy ako Varšavská jeseň, Donauenschinger Musiktage, Berliner Festwochen či Wittener Tage für neue Kammermusik.

V jeho hudbe sa snúbi temperament s meditatívnymi kontempláciami, prirodzená muzikalita s filozofickými odkazmi, pričom pohotová reakcia na aktuálne výrazové prúdy rovnocenným spôsobom postavila Mareka Kopelenta vedľa takých osobností súčasnej hudby z „východného bloku“, akými boli Sofia Gubajdulina či Györgyi Kurtág.

berger

Roman Berger

Je legendou nielen českej, ale predovšetkým našej spoločnej – československej hudobnej avantgardy. Naproti tomu slovenský skladateľ poľského pôvodu Roman Berger predstavuje osobnosť skladateľa – mysliteľa, pohybujúceho sa medzi dvoma svetmi – svetom dobra s vierou v jeho existenciu a zla, ktorého najstrašnejšie podoby citlivo vníma a nesmierne ťažko znáša. Zároveň je ako umelec nositeľom mnohých ocenení ako Cena Johanna Gottfrieda von Herdera, ktorú udeľuje Viedenská univerzita, Ceny Jána Levoslava Bellu, Ceny československej kritiky, Veľkej ceny SOZA, Výročnej ceny Ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky či Ceny Zväzu poľských skladateľov (pričom množstvo ocenení odmietol).

Je mostom medzi Slovenskom – krajinou, v ktorej sa ocitol nedobrovoľne a rodným Poľskom, ktoré mu navždy ostalo v srdci ako miesto, kam sa vždy rád vracia, odkedy mu je to dovolené. Je mysliteľom, ktorý rád píše nielen o hudbe, ale najmä o živote či otázkach duchovna podobne, ako je duchovnom nasýtená jeho hudba, prostredníctvom ktorej sa vyjadruje o tom, čo ho najviac trápi. Snáď aj preto svoje kompozičné vyjadrovanie stavia na hierarchii intervalov, symbolizujúcich okrem iného aj hierarchiu hodnôt, emócií, rovín vedomia, či rovnováhy vesmíru.

Obaja výnimoční umelci poctia Košice osobnou návštevou. Sprievodným podujatím koncertu bude výstava výtvarných prác troch generácií rodiny Bergerovcov – Józefa Bergera, Romana Bergera, Jána Bergera a Xénie Bergerovej. Koncert tým voľne pokračuje v cykle portrétov skladateľov, ktorí sa popri kompozícii venujú aj výtvarnému umeniu.

Sopranistka Eva Šušková.

Sopranistka Eva Šušková.

Program:

Roman Berger – Sonáta 1960 (1960)

Roman Berger – Spevy Douvy (2012)

Marek Kopelent – Zátiší pre komorný súbor (1968)

Bloudivý sen pre mezzosoprán a klavír (2010-12)

Furiant pre klavírne trio (1979)

Agnus Dei pre soprán a komorný súbor (1983)

 

hostia: Marek Kopelent (CZ)

Roman Berger (SK/PL)

Eva Šušková – soprán

Denisa Šlepkovská – mezzosoprán

Quasars Ensemble

Ivan Buffa – dirigent

 

Marek Kopelent – hudobný skladateľ

Marek Kopelent

Marek Kopelent (1932) maturoval na francúzskom gymnáziu v Prahe, skladbu na hudobnej fakulte AMU v Prahe u prof. Jaroslava Řídkého. V rokoch 1956 – 1971 bol redaktorom pre súčasnú hudbu v Štátnom nakladateľstve krásnej literatúry, hudby a umení a Supraphonu. V dôsledku politických čistiek bol nútený svoje miesto opustiť a jeho dielo bolo doma potlačené. Od roku 1976 bol korepetítorom na tanečnom oddelení Základnej umeleckej školy v Radotíne. V roku 1991 sa stal profesorom skladby na hudobnej fakulte AMU v Prahe. Krátky čas bol zároveň hudobným  expertom v kancelárii prezidenta. Za umeleckú, pedagogickú a verejnú činnosť bol v roku 2003 ocenený Štátnou cenou Ministerstva kultúry ČR, nemeckou Herderovou cenou za prispenie k rozvíjaniu európskeho kultúrneho dedičstva a pamätnou striebornou medailou Senátu PČR, bol prezidentom vyznamenaný medailou za zásluhy v oblasti umenia a od francúzskej vlády obdržal vyznamenanie Chevalier des arts et des lettres.

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí priestorové oratórium Lux mirandae sanctitatis k pocte sv.Anežky České, vokálno-orchestrálna Legenda o sv. Vojtechovi, oratórium  Messaggio delle bonta k 100.výročiu úmrtia Dona Bosca, doteraz neprevedené oratórium Ona skutočne je… na verše Vladimíra Holana a početná komorná tvorba, predovšetkým vokálna. V súčasnosti pracuje na knihe, v ktorej reflektuje a dokladá dokumenty diania okolo svojej osoby a na českej hudobnej scene od mladosti až po súčasnosť.

Roman Berger – hudobný skladateľ

OLYMPUS DIGITAL CAMERAPočiatky Bergerovej hudobnej aktivity sa viažu na oblasť klavírnej hry, ktorej sa intenzívne venoval v prvom rade ako interpret a neskôr aj ako skladateľ. Jeho skladateľský profil sa prenikavejšie rozvíjal v 60. rokoch, počas ktorých sa zo špecifického sveta klavírnej literatúry a z hľadania osobného postoja k vrcholným prejavom hudby 20. storočia (Suita v starom slohu pre sláčikové, bicie a klávesové nástroje) presunul na pozíciu avantgardného narábania s orchestrálnym zvukom a elektronickým médiom. Orchestrálna skladba Transformácie využíva extrémne veľký aparát na vytváranie sonórnych efektov. O osem rokov mladšia kompozícia Memento po smrti Miroslava Filipa narába s rovnakým aparátom inak. Zvuková masa je viac podriadená intervalovému mysleniu a princíp kontrapozície nástrojových skupín je tu nahradený inštrumentáciou smerujúcou k integrácii rôznorodých zvukov do celku.

Druhé ťažisko Bergerovej hudby sa nachádza v komornej hudbe, ktorá množstvom prevažuje nad orchestrálnou. V nej sa zreteľne prejavuje charakteristická črta autorovho myslenia – sústredenosť na motivický tvar, na sledovanie logiky jeho rozvoja, vytváranie veľkých formových plôch, v ktorých je motivickej práci poskytnutý čas na realizáciu. Takáto koncepcia ide ruka v ruke s orientáciou na kontemplatívne poňatie hudby a umenia vôbec, ktoré azda najviac reprezentuje skladba De profundis.

V druhej polovici 80. a v 90. rokoch Bergerov harmonický jazyk obsiahol aj jednoduchšie prvky v duchu akceptácie expresívnych kvalít „tradičných“ konsonantných intervalov a súzvukov, pričom integrita jeho umeleckého postoja zostáva nedotknutá.

Eva Šušková – sopranistka

3_farSlovenská sopranistka Eva Šušková absolvovala štúdium spevu u prof. Viktórie Stracenskej  na VŠMU v Bratislave, kde je v súčasnosti poslucháčkou doktorandského štúdia u prof. Petra Mikuláša. Paralelne so študijno-pedagogickými, ale aj organizačnými aktivitami, sa profiluje ako výrazná osobnosť komorného a koncertného umeleckého života, nevynímajúc operný žáner. V slovenských operných domoch a na zahraničných scénach (Česko, Francúzsko, Rakúsko, Poľsko) stvárnila niekoľko významných postáv ako Tatiana, Desdemona, či Fiordiligi. Na konte má i uvedenie a nahrávku Hummelovej opery Mathilde de Guise, ale i kreáciu premiér šiestich pôvodných slovenských opier. K slovenskej hudbe prechováva intenzívny vzťah, čo sa odráža na množstve uvedených premiér, rekonštrukcií a novodobých predvedení skladieb staršieho dáta, či diel, ktoré jej boli dedikované. Orientuje sa v širokom repertoári, zahŕňajúc diela Stravinského, G. Benjamina, Kurtága, Beria, Ravela, Bartóka, Jarrella, Kagela, Tavenera a ďalších. Jej najnovším prírastkom je scénické naštudovanie Schönbergovej monodrámy Pierrot lunaire, op. 21.

Účinkovala na mnohých významných európskych festivaloch (Gaida, Pražské premiéry, BHS, Melos Étos, Zémpléni fesztivál, Konvergencie a i.)  a zrealizovala viacero nahrávok (Brilliant Classics, CPO, Dynamic, Slovenský rozhlas, Hudobný fond, Diskant), či autorských projektov (secretVOICE, Koncerty v prírode) s orchestrami a súbormi ako Prague Modern, Quasars Ensemble, Solamente naturali, Janáčkova filharmonie Ostrava, Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a ďalšími.

Denisa Šlepkovská – mezzosopranistka

denisa slepkovskaPo ukončení štúdia na gymnáziu pokračovala Denisa Šlepkovská na konzervatóriu v Košiciach v triede prof. Ľ. Šomorjaiovej. Počas štúdia získala 1. miesto v súťaži slovenských konzervatórií. VŠMU v Bratislave absolvovala v roku 2013 v triede doc. Mgr.art. Ľ. Rybárskej,ArtD. V septembri 1990 sa stala štipendistkou Slovenského hudobného fondu v opere SND a od roku 1991 je sólistkou tohto operného súboru, kde naštudovala celý rad mezzosopránových postáv. Hosťovala v Škótsku (Edinburg – festival), Izraeli (Jeruzalem – festival), Španielsku, Rakúsku, Nemecku (Mníchov – Gala), vo Francúzsku, Švajčiarsku a Rusku.

Venuje sa aj koncertnému spevu. Často spolupracuje napr. so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Štátnou filharmóniou Košice, Capellou Istropolitana, súborom Musica Aeterna a i. Na jeseň 1996 účinkovala na medzinárodnom festivale vo Wexforde (Írsko) v úlohe Vlasty vo Fibichovej opere Šárka a v roku 1998 sa zúčastnila na medzinárodnom festivale v Edinburgu (Škótsko) v úlohe Radmily v Smetanovej Libuši po boku Evy Urbanovej.

V roku 2004 účinkovala v Paríži v hudobnom maratóne európskej súčasnej hudby a na Galakoncerte slovenských a zahraničných umelcov. V roku 2006 opäť v Paríži v prestížnej sále Corto v medzinárodnom obsadení večera klasickej hudby s prvkami cigánskych melódií. V roku 2011 prezentovala vo Varšave na festivale súčasnej hudby omšu R. Bergera – Missa pro nobis pre sólo mezzosoprán, orchester a zbor.