Sakrálne v súčasnom umení v dialógu s historickými ikonami

Výstava Sacral Elementum II., ktorá bude sprístupnená v budove Bravo Kasární/Kulturparku od 20. novembra do 20. decembra, prezentuje diela desiatich súčasných výtvarných umelcov prevažne z východoslovenského regiónu. Interpretujú sakrálne predmety v intenciách súčasných výtvarných trendov v dialógu s historickými ikonami zo zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Kresťanské symboly a mýty sú zobrazené v rôznych žánroch a témach – od maľby, fotografie až po nové médiá.

press_Helmet Matúš Lányi, 2013, oil on canvas, 170 cm priemerProjekt bol premiérovo uvedený v roku 2013 v Galérii umelcov Spiša. Venovaný bol 1150. výročiu príchodu solúnskych vierozvestcov –  Cyrila a Metoda na Slovensko. Prezentované diela sú zapožičané od autorov, súkromných zberateľov, Zemplínskeho múzea v Michalovciach a Galérie umelcov Spiša.

„Prínosom projektu je prehodnotenie tvorby nových autorov, ktorí v posledných rokoch aktívne nastupujú na slovenskú výtvarnú scénu. Exponáty ponúkajú prehľad nosnej témy vo vybraných dielach autorov  Kataríny Balúnovej, Andrei Čepiššákovej, Michaely Knížovej, Matúša Lányiho, Martina Mlynariča, Doroty Sadovskej, Viktórii Šoltisovej, Moniky Stacho, Evy Tkáčikovej a Jána Vasilka,“ povedala autorka projektu a kurátorka Lucia Benická.

 Výstava má niekoľko interpretačných paralel. Sakrálne v architektúre, s prepojením symboliky ekumenizmu či archetypálnych symbolov, môžeme sledovať v tvorbe Kataríny Balúnovej v cykle „Lode chrámu“ (2012) a Moniky Stacho vo veľkoformátových fotografiách z cyklu  „East Spirituality“ (2012), ako i v dielach „Za nebeskou bránou“ (2004). Autoprojekciu umelcov do pozície martýrov, či svätých interpretuje fotografický triptych Kataríny Balúnovej pod názvom „Santa Casalinga“ (2013), ako i performance v projekciách Michaely Knížovej „Svätá Agáta“ (2009, 2010). Novodobé ikony prezentuje tvorba dvoch autorov, ktorých diela najviac komunikujú  s historickou časťou expozície – starými ikonami Matúša Lányiho a Andrei Čepiššákovej.

Reinterpretáciu sakrálnych liturgických predmetov nájdeme v monumentálnom diele Tomáša Lányiho pod názvom „IHS“(2012), kde veľkorozmerná maľba športovej topánky kontrastuje  s nadčasovým odkazom vyobrazených kresťanských symbolov. Ojedinelý je cyklus Andrei Čepiššákovej pod názvom „Ikony“, (2007), kde osobné príbehy s osobitnými atribútmi korešpondujú s kresťanskými mýtmi formou subtílnych, malých malieb na dreve, prezentovaných spolu s objektmi – predmetmi v zobrazeniach.

Najviac zastúpená je interpretácia svätých. Gro tejto témy predstavuje deväť malieb Doroty Sadovskej pod názvom „Krátky telesný slovník svätých“ (2007), ktoré sú koncipované ako novodobý výtvarný lexikón svätcov, kde ide o prezentáciu atribútov, majúcich podobu fragmentov ľudského tela. Odkazujú na drastický spôsob umučenia svätcov“. Monika Stacho inscenuje svätú rodinu i modlitbu v krátkych pohyblivých gifoch „Otčenáš/Pater Noster“ (2008) a „Vianočný príbeh“ (2008). Cyklus manipulovaných fotografických „ikon“ Martina Mlynariča zobrazuje motívy Krista Pantokrata a Apoštolov (2005), vychádzajúcich z predlôh byzantských malieb. Michaela Knížová venuje téme svätcov prevažnú časť konceptuálnej tvorby: inštalácia „Sv. Sebastián“ (2012) očisťuje postavu svätca od sakrálneho, ale i erotického vnímania, v „Liečení sv. Sebastiána“ (2009) sa štylizuje do postavy svätca, interpretujúc liečenie rán spôsobených šípmi. V projekte „Sväté bez mena“ (2009) zobrazuje fiktívne postavy so sakrálnym podtextom bez adekvátnych atribútov. Maľba Andrei Čepiššákovej „Sanctae Familiae“ (2011) predstavuje svätú rodinu prostredníctvom súhvezdia.

Industriálne referencie k téme sú vo vystavených dielach Viktórie Šoltisovej a Jána Vasilka.  V projekte „Fabrica Britannica „(2009) vytvára Viktória Šoltisová počítačové grafiky s centrálnou figúrou gotických sošných Madon, zasadených do striktných línií počítačovo zobrazených priemyselných prostredí fabrík. Už samotným názvom tieto práce korešpondujú so súčasnou globalizáciou a postavením cudzincov pri nádenníckych prácach na Západe. V monumentálnej maľbe „Industriálny svätec“ (2008) autor Ján Vasilko paroduje neživý a neosobný geometricky dokonalý stroj s motívom kríža, kde sa „pohráva s klasickou ikonografiou, využívajúc jej formálne i obsahové dogmy“.

 Obradom pokánia sa zaoberá videoprojekcia Evy Tkáčikovej pod názvom „Spoveď“ (2013), ktorá je tichým, meditatívnym vizuálnym záznamom o energii miest, konkrétne spovedníc najznámejších rímskych chrámov. Perforované kovové platne sú zdobené kresťanským symbolom a cez ich otvory prechádzajú najsilnejšie ľudské emócie.

Samostatnú časť výstavy tvoria ikony v dialógu so sakrálnymi motívmi v súčasnej výtvarnej tvorbe. Vystavený bude originálny súbor 30 ikon zo zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach s podtitulom „Prinavrátená krása ikon“, ktorý prezentuje nosné diela ako napr. Apoštolský rad s rímsami (2. pol. 18. storočia), súbor ikon z ikonostasu neznámej proveniencie (1780 – 1790), ikony Archanjela Michala, Krista Pantokrata, Arma Christi – Nikitrion s nástrojmi Kristovho umučenia či Kríž.

Výber ikon dokumentuje ikonopisnú tvorbu zemplínskej oblasti, jej premeny z „pravej“ ikony ako predmetu kultu na ikonu ovplyvnenú umením „západu“. Súbor 12 ikon z 2. polovice 18. storočia je torzom  ikonostasu z neznámeho grécko-katolíckeho kostola, kde sa zachoval kompletný Apoštolský rad s rímsami. Ikony sú vytvárané tradičnou technikou temperovej maľby na kriedovom podklade s polychromovanou drevorezbou, zdobenou zlatými a striebornými fóliami s farebnými lazúrami a majú  spoločné formálne znaky s ikonami z ikonostasov severovýchodného Slovenska z obdobia 18. storočia. Pravdepodobne sú prácou majstrov, inšpirovaných poľskými rybotyčskými dielňami. Ich produkcia sa nachádza aj na našom území, prípadne slúžila v zjednodušenej podobe  ako inšpirácia pre domáce ikonopisné dielne.

Príkladom podobnej produkcie sú ďalšie ikony: Dva rady prazdnikov z druhého radu ikonostasu, samostatná ikona Archanjela Michala v bohato rezbársky zdobenom ráme, ikony Krista Pantokratora a Kríž, datované do polovice 18.storočia. Ďalším uceleným prezentovaným súborom je súbor 30 ikon z ikonostasu neznámej proveniencie,  dielenská práca (olej na drevenej podložke), datované  1780 – 1790, príklad prenikania vplyvov západnej rokokovej maľby do ikonopisnej tvorby. Z vystavených diel je ikonograficky zaujímavá ikona Arma Christi – Nikitrion s nástrojmi Kristovho umučenia, signovaná Janos Mihalyi 1839.

„Zemplínske múzeum v Michalovciach je jedným z neveľkého počtu slovenských múzeí, dokumentujúcich vývin ikonopisnej tvorby na našom území. Ikonomaľba patrí k špecifikám regiónu východného Slovenska – oblasti stretu a prelínania sa dvoch kultúrnych vplyvov: kultúry západu a východu, rovnako aj cirkví západnej – latinskej a cirkví východného obradu,“ hovorí kurátorka.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.