SLAVOMÍR DURKAJ (SR)

P1050814 (2)Slavomír Durkaj (1976) sa dlhodobo venuje pozorovaniu a kritike globálnej, spoločensko–kultúrnej a ekologickej situácie. Jeho diela sú zastúpené v zbierke ARTBANKA MUSEUM OF YOUNG ART Praha. Hencovský maliar sa narodil vo Vranove.

K výtvarnému umeniu sa S. Durkaj dostal na Fakulte umenia a intermédií Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri súčasného obrazu pod vedením prof. Adama Szentpéteryho. Vo svojich obrazoch zdôrazňuje fenomén 21. storočia – konflikt prírody s modernou civilizáciou. Svoje obrazy vystavoval na mnohých miestach Slovenska.

Autor svoje nápady čerpá z momentálnej situácie, z toho čo sa už udialo a čo ho práve zaujíma. Jeho obrazy sú akýmisi absurdnými surrealistickými kolážami, kde do krajinných scén vkladá vrstvy časových pásov s figúrami, tvoriacimi dej, plynúcimi všetkými smermi. Znázorňuje na nich detaily, napríklad ľudských tiel, chemických značiek či zvierat, ako sú odkazy a symboly, vedúce k danému problému. V niektorých dielach vyjadruje znečistené prostredie, ktoré sa prenáša na ľudí, zvieratá a ďalšie predstavujú spoločnosť, v akej žijeme a ako ju vysvetľujú teoretici. Maliar používa klasickú techniku olejomaľby.

Maľby Slavomíra Durkaja sú kombináciou námetovej absurdnosti, surreálnosti, potemnelosti, a zároveň – v protiklade k menovanému – odosobnenosti až ľahostajnosti. Výsledný dojem môže v divákovi zanechať rozporuplné pocity, spojené s nepredvídateľnosťou pôvodu, ako aj ďalšieho vývoja udalostí, zachytených na plátne. Realisticky zobrazované nerealistické výjavy, kombinujúce bizarné prostredia i situácie, majú silný naratívny a interpretačný potenciál. Výrazný autorský rukopis odlišuje autora od nastavených pretrvávajúcich trendov mladej súčasnej slovenskej maľby, identifikovateľných najmä na základe pedagogického vedenia toho-ktorého ateliéru v časoch štúdia mladých maliarov. Durkaj, ktorý svoje maľby označuje za „realisticko-schematické“, sa z takto naznačených kategórií vymyká a zatiaľ vytrvalo pokračuje v sebou nastavenej maliarskej rétorike. V rámci svojho jazyka je kritický k optike dnešnej spoločnosti, v ktorej honba po mamone zaujala popredné miesto hodnotových rebríčkov jednotlivcov. Zároveň je jeho zámerom spochybňovať zaužívaný pohľad na skutočnosť.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.