Slovenské tance Trianga v pôsobivom rytme tanga a jazzových improvizácií

Triango je unikátny projekt známeho slovenského klaviristu, skladateľa a dirigenta Petra Breinera, fantastického jazzového huslistu Stana Palúcha a vzácne všestranného akordeonistu Borisa Lenka. Kmeňovým repertoárom tria je pôsobivá zmes tanga a jazzových improvizácií. Je výsledkom detailného výskumu a tvorivého vkladu, ktorým Triango obohacuje klasické kompozície bratov De Carovcov, Villolda, Gobbiho a Piazzollu. Trio prináša aj vlastné hudobné témy, majúc vždy na zreteli, že vášeň, nostalgia a melanchólia sú samotnou substanciou tanga.

Triango.jpegNajnovším hudobným projektom Trianga sú Slovenské tance – jazzové úpravy slovenských ľudových piesní. V pôvodnej podobe sú vyše deväťdesiatminútovou orchestrálnou suitou šestnástich symfonických tancov, ktorú skomponoval Peter Breiner, S hosťujúcim multiinštrumentalistom Milanom Rendošom (fujara, gajdica, píšťalky, kontrabas, ústna harmonika, drumbľa) uvedú  ich skrátenú komornú verziu v Kunsthalle/Hale umenia 25. septembra o 19:00 hod.

Triango má na svojom konte dva albumy (Triango – 2007, Pavian Records, Super Triango – 2011, First Impression Music), hosťovanie na festivaloch Pohoda, Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavské jazzové dni, Jazznica, Mikulášsky jazzový festival a niekoľko úspešných koncertných turné (Európa, USA).

Tango sa do môjho života prepracovávalo postupne. Najprv to bola hudba spojená s veselým Františkom Krištofom, ktorá nepatrila do sféry mojich záujmov. Keď som sa začal zoznamovať so skutočným argentínskym tangom a jeho variáciami, zistil som, že je to úplne ojedinelý úkaz. Hudba, ktorá obsahuje vášeň v miere nepoznanej v akomkoľvek inom hudobnom druhu či žánri. Spočiatku som nemal šťastie na partnerov pri prezentácii, tak som hrával väčšinou sám,“ spomína na začiatky Trianga Peter Breiner.

Neskôr sa k nemu pridal Stano Palúch, známy svojim živelným prístupom k hudbe, láskou k improvizácii a snahou o prienik žánrov a kultúr. Na troskách predošlého, podľa autora projektu nie príliš úspešného pokusu o tango vo väčšom obsadení, sa zrodila myšlienka obsadenia malého, ale o to intenzívnejšieho pretavenia táng do menej obvyklej polohy, v ktorej bude cítiť okrem pôvodných vplyvov aj klasické školenie a jazzové sklony účastníkov. Po chvíli hrania vo dvojici začali mať pocit, že tomu stále niečo chýba a tak k nim pribudol akordeonista Boris Lenko.

Myšlienka vytvoriť cyklus „národných“ orchestrálnych tancov sa zrodila, keď Peter Breiner pre London Symphony Orchestra aranžoval Brahmsove Uhorské tance. „Uvedomil som si, že v období romantizmu a bujnejúcich národných povedomí, či dokonca aj v priebehu 20. storočia sa takýto cyklus vyskytol v takmer každej krajine a nám zatiaľ chýba. Máme samozrejme Tance z Galanty, ale… Tak som ho napísal.“

Šestnásť známych i menej známych pesničiek, prevažne z východného Slovenska je obohatených okrem symfonického zvuku aj prvkami súčasnej hudby a improvizácie. Využíva tiež ľudové nástroje a troch sólistov (Stano Palúch, Boris Lenko, Milan Rendoš).

PETER BREINER – dirigent, klavirista, skladateľ, aranžér a publicista, je jedným z najnahrávanejších hudobníkov sveta (vyše 200 CD titulov a viac než dva milióny predaných nosičov). Dirigoval, často zároveň hrajúc na klavíri, renomované svetové orchestre v Európe, Ázii a v Severnej Amerike. Jeho komerčne najúspešnejšími projektmi sú barokové úpravy známych melódií – suity Beatles Go Baroque, Elvis Goes Baroque a Christmas Goes Baroque I., II. Breinerove úpravy národných hymien zneli na Letných olympijslých hrách v Aténach (2004) a Pekingu (2008). Medzi posledne vydané albumy patria orchestrálne úpravy diel  Musorgského (Obrázky z výstavy, Piesne a tance smrti, Detská izba) a Čajkovského (suity z opier Vojvoda, Piková dáma). CD Janáčkových úprav Six Operatic Suites získalo celosvetový ohlas. Breiner je autorom hudby k viacerým filmom (Anna zo Zeleného domu, Pianistova dcéra, Čarovná flauta). Aktuálne sa venuje veľkému, technologicky progresívnemu transmediálnemu projektu, ktorý obsahuje audio nahrávky, interaktívne videá a participatívne platformy. Je  založený na jeho suite pre veľký symfonický orchester Slovak Dances, Nasty and Nice (Slovenské tance, pochabé i smutné).

BORIS LENKO začal medzinárodnú kariéru úspechmi na súťažiach. V deväťdesiatych rokoch sa zaradil medzi etablovaných slovenských interpretov s pravidelnou koncertnou a nahrávacou činnosťou. Predstavuje vzácny typ všestranného hudobníka so záberom od klasického repertoáru, súčasnej vážnej hudby, cez rôzne crossoverové projekty. Do akordeónového repertoáru vniesol v slovenskom kontexte viaceré novátorské prvky, najmä uvádzaním diel významných osobností povojnovej americkej a európskej scény, či premiérovaním a iniciovaním nových slovenských diel (Beneš, Zagar, Burlas, Machajdík, Zeljenka, Szeghy, Piaček, Iršai, Burgr, Kupkovič…). Pravidelne vystupuje na festivaloch súčasnej hudby – na Večeroch novej hudby a festivale Melos-Étos. Stal sa priekopníkom uvádzania diel A. Piazzollu na Slovensku – v roku 2001 založil komorný súbor ALEA (akordeón, husle, klavír, kontrabas), sústreďujúci sa na interpretáciu jeho hudby. Jeho očarenie argentínskym tangom má vyústenie v spolupráci s Petrom Breinerom. Venuje  sa aj vlastnej tvorbe. V roku 2014 ho prezident SR vymenoval za profesora v odbore hudobné umenie

STANO PALÚCH sa v detstve venoval folklóru pod vedením svojho otca. Počas štúdií na konzervatóriu sa začal zaoberať jazzovou hudbou a aktívne ju začal hrávať na vysokej škole. Predstavil sa na popredných domácich festivaloch klasickej hudby, folklóru, jazzu a iných hudobných žánrov. S rôznymi formáciami koncertoval vo väčšine štátov Európy a v USA, nahrával pre Český a Slovenský rozhlas, televízu a ORF. Ako štúdiový hráč nahral okolo 40 albumov. Venuje sa aj autorskej, aranžérskej a produkčnej činnosti, je autorom hudby k niekoľkým predstaveniam Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ako aj hudby k dvom krátkym filmom Ábelov čierny pes a Chyťte ho. V roku 2009 mu bola udelená cena Tatrabanky Mladý tvorca v kategórii Hudba.

MILAN RENDOŠ – hráč na kontrabase, akordeóne, píšťalke, ústnej harmonike, gajdách a gajdici, je umeleckým vedúcim ľudovej hudby folklórneho súboru Železiar a autorom hudobnej produkcie tohto súboru bol 23 rokov. Pracuje ako hudobný redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach so zameraním na folklór. Je zakladateľom Muziky Milana Rendoša.

 

/

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.