Sochár Ján Mathé zanechal v Košiciach hlbokú stopu – na svete je kniha Kresby

jan_mathe_kresbyPred koncertom rezidenčného súboru Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble, ktorý bude venovaný nedožitým 80. narodeninám Alfreda Schnittkeho, 29. septembra, bude vo foyer o 17. hodine prezentácia knihy košického sochára Jána Mathého – Kresby.

„Slávnostné uvedenie publikácie, mapujúcej jeho tvorbu v spojení s koncertom Quasars Ensemble, bola úžasná myšlienka. Skladateľ Alfred Schnittke je v myšlienkach i koncepcii svojej tvorby veľmi podobný môjmu manželovi, sú ako súhvezdie a vidím medzi nimi veľkú podobnosť. Oboch stihol podobný osud a obaja svoje vrcholné diela vytvorili po prekonaní kómy. Bol to veľmi dobrý nápad uviesť obidvoch v rovnakom čase a na rovnakom mieste. Aj preto sa na tento koncert veľmi teším,“ uviedla manželka dnes už nežijúceho umelca Eva Mathéová.

Košický výtvarník patril k slovenským sochárom, ktorí sa na prelome 50. a 60. rokov prikláňali od socialistického realizmu k európskej moderne. Akademický sochár Ján Mathé (14. júna 1922 – 5. júna 2012) tvoril takmer do posledných týždňov svojho života. Šesťdesiate roky boli v živote aj tvorbe tohto sochára plné protipólov. Vytváral plastiky s dôrazom na rytmizáciu, hru hmoty v priestore a svetle, vyžaruje z nich vnútorná sloboda tvorcu. Potom však nastal zlom v jeho živote.

Po ťažkej autohavárii sa umelec ponoril do samoty svojho ateliéru i do seba. V jeho tvorbe sa dostali do popredia osobné, súkromné témy, zo seba vyniesol pocity úzkosti, bolesti, strachu, smútku. Svoje presvedčenie, názory, pocity i dilemy vkladal do drobnejších i monumentálnych sochárskych diel, ktoré predstavujú dve základné línie jeho tvorby: cyklus Plod života a cyklus nonfiguratívnych skulptúr. Objavuje sa v najrôznejších podobách, veľkostiach, materiáloch na Slovensku i v cudzine.

 „Po celý život sa zaoberal kresbou. Pokladal ju za prostriedok k upresneniu budúcej podoby sochárskeho diela. Vytvoril celý rad variantov, tematické cykly,  ktoré odzrkadľujú celý proces abstrakcie jeho tvorby. Kresby však môžeme vnímať tiež samostatne ako jednotlivé umelecké dielo, ktorého hodnota sa spája s výsledkami jeho  sochárskej tvorby,“ napísal v úvode knihy Stanislav Kolíbal.

 „Základom umenia, ale aj vedy je láska a opäť túžba po poznaní a rozdávaní. Poslanie umenia je vyjadrovať a nie zobrazovať, túžba poznať pravdu a sochárske dielo má byť obrazom pravdy a pravda je prameňom dobra. Hovoril, že je rád, keď vidí ľudí. Vlastne to, čo robil, robil pre ľudí,“ citát z knihy Kresby.

Bol jedným z ťažiskových predstaviteľov moderného slovenského sochárstva po II. svetovej vojne. Jeho vývoj od figurácie, ku ktorej bol školený na pražskej Akadémie výtvarných umení, cez najväčší okruh diel abstrahovanej figúry, k archetypálnej abstrakcii obohatenej o kresťanskú tematiku, pôsobí, akoby celý život tvoril v slobodnej demokratickej krajine. Ak raz dosiahol nejaký stupeň svojho umeleckého vývoja, už sa spravidla nevracal späť k predošlým postupom, a ak sa tak stalo, bolo to vecou jeho vnútorného rozhodnutia, nie požiadaviek doby. V tomto duchu vystavoval i realizoval exteriérové plastiky. Je preto ťažké presne určiť jeho dominantný umelecký výraz, v každom zo spomínaných okruhov dosiahol porovnateľný vrchol.

Jeho najväčší prínos bola schopnosť modernou výtvarnou formou sprostredkovať témy humanizmu bez toho, aby skĺzol do akéhokoľvek klišé. Najplodnejším obdobím sochára boli 60. roky, kedy zužitkoval figurálnu skúsenosť a sformuloval východiská aj pre práce nadchádzajúcich období.

Svoje presvedčenie, názory, pocity a možno i dilemy vkladal do drobnejších i monumentálnych sochárskych artefaktov, ktoré predstavujú dve základné línie jeho tvorby: cyklus Plod života a cyklus nonfiguratívnych skulptúr. Jeho sochy sa nachádzajú v interiéroch i exteriéroch rodného mesta Košice, kde žil, v iných mestách, v galériách doma a v zahraničí, ako i v súkromných zbierkach.

Zo všetkých takmer päťsto sochárskych diel Jána Mathého sa vyníma výtvor Plod života (1977), ktorý je dočasne umiestnený vo foyer Kasární/Kulturparku. Pokladá sa za jeho vrcholné dielo a jeho jednotlivé varianty sa nachádzajú u nás i v zahraničí.

V sochárskej tvorbe sám sebou, postupoval vždy v svojom originálnom výtvarnom prejave, a aj preto má stále miesto vo vývoji slovenského i európskeho sochárstva.  Ako spomienka na celoživotnú tvorbu a významného slovenského sochára je monografia Ján Mathé – Hľadač dobra. Teraz k nej pribudlo ďalšie dielo Kresby.

Ján Mathé – Priestranstvá rozhovorov: „Tvorba sa nedá zastaviť. To nie je v rukách  a v sile, je to v hlave. To sa objaví  v srdci a v hlave a ja to musím nejako vypovedať. Ale nie slovami, ale v soche. Niečo ma ženie, musím to nakresliť, potom to vypoviem v hline, zalejem to sadrou a mám formu, do nej odlievam sochu. To je moja myšlienka, myšlienka v kameni, myšlienka v bronze.“

Riadil sa mottom, ktoré napísal v liste manželke Eve v roku 1967: „Práca ma začína tešiť,  a to je jediný trezor, do ktorého môžem uložiť kapitál mojich snov.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.