Galéria Alfa bola od svojho otvorenia galériou umelcov, ktorí dostali priestor na prezentáciu svojich umeleckých prác. Na stenách výstavnej plochy sa vystriedal celý rad významných výtvarníkov, sochárov,  predstaviteľov vizuálneho umenia i fotografov. Návštevníci mali možnosť za uplynulé roky obdivovať diela vysokej umeleckej hodnoty. Vráťme sa do obdobia, kedy bola galéria otvorená bez obmedzení.

Face Of Work

Výstava Face Of Work/Tvár práce vznikla na sklonku najpodivnejšieho roku. Okrem toho, že človek svojou prácou a dielom ovplyvnil a do značnej miery vytvoril aktuálnu klimatickú a planetárnu situáciu, súčasná planetárna a pandemická situácia spolu ovplyvnili prácu človeka. Zmenili sa staré a vytvárajú sa nové modely ľudskej práce. Vystavené diela ukázali, aké sú poryvy výtvarnej scény v Košiciach. Či už ide o surreálne a mystické výjavy v sérii malieb Umenie levitácie a zázračné bahno od Jarmily Mitríkovej, subtílnu keramickú inštaláciu Katky Bajkayovej Kým ja sa točím okolo svojej osi, ona vytvára zátišia, bezmenné gesticky maľované a voľne visiace plátna Oskara Felbera alebo sadrový reliéf Cyklistu Borisa Sirku, figurálne pastely Alexandra Takáča či diela vytvorené špeciálne pre túto výstavu, ako monochromatická maľba Kanreca Sakulu, rovnako ako inštalácia Road to Qatar Samuela Velebného. Výstavu doplnili portréty umelcov od Tibora Czita, Lenky Fitzgerald a Ondreja Rychnavského.

Juraj Horňák a Nora Jongen: Drawing cart

Nepriaznivá pandemická situácia nedovolila v roku2020 zorganizovať festival súčasného umenia Biela noc. Organizátori sa preto rozhodli urobiť aspoň symbolickú „pandemickú“ verziu. Divákom sprostredkovala aspoň performatívnu inštaláciu Drawing cart od dvojice umelcov Juraja Horňáka a Nory Jongen. Prirodzeným spojením dvoch projektov – Jurajovho Shopping Cart Project, ktorý je súčasťou projektu MestoCity a projektu Sandwalker od Nory, autori skúmajú potenciál nákupného vozíka ako nástroja na aktivovanie verejného priestoru. Ukázali, že prostredníctvom rôznych vylepšení môže vozík plniť viacero funkcií. Napríklad vytvárať dočasné kresby pieskom alebo iným sypkým materiálom na chodník alebo podlahu. Jeho potenciál podporil aj fosforeskujúci granulát.

Vladimír Šuster: Farebné sny

Výtvarník Vladimír Šuster sa venuje voľnej tvorbe v odbore maľba a grafika. Svoje obrazy predstavil na výstave Farebné sny pri príležitosti životného jubilea. Výberová kolekcia diel mapuje autorovu tvorbu v rozpätí rokov 2013 až 2020. Tvorí v technike akryl. S výtvarnými prácami sa prezentuje na kolektívnych aj autorských výstavách na Slovensku aj v zahraničí. Autor pre svoje diela čerpá námety z každodenného života, inšpirovaný je nielen medziľudskými vzťahmi Umlčaný, 2020, Výčitky, 2020. Hudobné a divadelné námety majú odozvu v dielach Balet, 2019, Dráma, 2020. Prírodné motívy sú zobrazované s imaginárnym akcentom ku príkladu Farby vo vetre z roku 2019. Maliarsky prejav Vladimíra Šustera dospel časom k slobodnej uvoľnenej tvorbe, kde uplatnil výrazné jednoznačné kontúry, veľké farebné plochy, figurálnu skratku a racionalitu kompozície v duchu tvorby diel expresívnej abstrakcie.

Miroslav Bucher: Portrét zeme

Miroslav Bucher sa vo svojej umeleckej tvorbe inšpiruje prírodou. Tvorí veľmi originálne diela. Jeho pestrofarebné maľby, vytvorené pomocou akrylu a oleja, mohli návštevníci vidieť na výstave Portrét zeme. Uplynulo už pol tisícročia, odkedy Albrecht Altdorfer namaľoval prvú samostatnú krajinomaľbu v novodobých dejinách. Krajina sa zaobišla bez akéhokoľvek svätca, možno preto, že sama je posvätná a svätí by tam boli akosi navyše. Bucher je maliar, ktorý krajinu nielen maľuje, ale ju aj systematicky skúma v jej estetických a filozofických aspektoch a hľadá nové možnosti jej maliarskeho výrazu. Krajinomaľba preňho nie je prekonanou kapitolou v dejinách maliarskej tvorby, naopak, každým novým plátnom sa púšťa do nového dobrodružstva. Horizont „vyťahuje“ až k hornému okraju obrazu, pretože krajina je preňho predovšetkým zem, ktorá nám dovoľuje pevne stáť na nohách a stáva sa tak predpokladom a oporou ľudského bytia.

Katarína TEKLA Blažová: Maľba 90 – 19

Výstavný projekt košickej umelkyne, maliarky a textilnej výtvarníčky Kataríny TEKLA Blažovej – Maľba 90 – 19 je retrospektívnym pohľadom na autorkinu maliarsku, tematicky rôznorodú a do veľkej miery autobiografickú tvorbu ostatných tridsiatich rokov. V nej kontinuálne pracuje okrem iných aj na témach spojených s údelom ženy ako rodičky a matky. Tie spracovala v maľbe i vo veľkorozmerných tapisériách cyklu Moira (1993-96) a v rokoch 2000 – 2018 ich ďalej rozvinula v sérii veľkorozmerných malieb na plátne. V cykle Moira vychádza z gréckej mytológie, kde skupina troch žien – sudičiek zosobňovala nevyhnutnosť a osud. Na tento cyklus voľne nadväzujú diela Sizyfka I., II., III. z triptychu Vyššie smelšie veselšie! (2017-2018), ktorý je parafrázou príbehu Sizyfa. V ďalších cykloch sa venuje napríklad celospoločenským témam ako vznik samostatnej Slovenskej republiky (PF 1993), vojna v Iraku (Subrisio saltat, 2003) či jej vzťahu k už nežijúcim umelcom, s ktorými ju počas ich života spájalo priateľstvo (Hommage M. Bartuszova, 2005, Hommage Jozef Kornucik, 2019, Tri Gracie, 2019).

Cinzie Campolese: Lost Intersections a Broken Panorama 

Dve audiovizuálne inštalácie Lost Intersections (Stratené križovatky) a Broken Panorama (Zlomená panoráma) kanadsko-talianskej vizuálnej umelkyne Cinzie Campolese dostali priestor v galérii počas Bielej noci 2019. V križovatkách autorka pracovala s malými konvexnými povrchmi, koncentrovanými v strede miestnosti. Každý od seba odrážal svetelné lúče, ktoré sa následne v priestore opäť stretávali a krížili. Druhá bola jednou z audiovizuálnych inštalácií autorkinho projektu The Specular series, teda série svetelných sôch, vytvorených na princípe hry medzi svetelnými projekciami a svetlo odrážajúcimi plochami, rozmiestnenými v priestore. Každý objekt svetlo odráža iným spôsobom, čím pre diváka vytvára odlišné zážitky. Umelkyňa  pracuje s reflexným povrchom objektu spojeným s podlahou, na ktorý smeruje svetelné projekcie. Tie sa v odraze spoja so zemou a diváci vnímajú svetlo v troch úrovniach – na povrchu objektu s reflexívnou plochou, ako odraz na zemi a ako spätný odraz na pôvodný objekt.

Bienále divadelného plagátu

Počas festivalu TRANS/MISIE malo v Košiciach premiéru Bienále divadelného plagátu. Cieľom 16. ročníka súťaže mladých 2019 bol prehľad plagátovej tvorby spojený s prezentáciou divadelných predstavení, ale aj podujatí, súvisiacich s divadlom za obdobie rokov 2017 – 2019. Zámerom súťaže „Mladé Košice – Rzeszow 2019“ bolo preskúmať kreativitu plagátov súvisiacich s propagáciou divadelných podujatí, vytvorených za posledné dva roky. Súťaž bola určená študentom umenia a absolventom umeleckých škôl, ktorí ukončili štúdium za posledných 5 rokov. Bienále má už vyše tridsaťročnú tradíciu. Je najstaršou súťažou divadelného plagátu na svete, do ktorej sa tentoraz prihlásili autori s 300 postermi zo 14 krajín. Vystavených bolo 90 plagátov.

Jazz World Photo

Fotografická súťaž Jazz World Photo sústreďuje najlepšie jazzové snímky sveta. Do 6. ročníka sa prihlásilo rekordných 353 fotografií zo 43 krajín, čo je takmer trikrát viac než v prvom ročníku. Počet snímok sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o skoro 40. Okrem fotografií z Európy súťaž zaujala tiež autorov v Mexiku, Kolumbii, Kanade, Japonsku alebo na Kube. Výstava sa konala v rámci projektu Hevhetia ShowCase. Najviac záberov poslali fotografi z Talianska, kde má súťaž od druhého ročníka, ktorý autori z Apeninského polostrova celkom ovládli, veľký ohlas. Druhý najväčší „balík“ čiernobielych i farebných snímok prišiel z Poľska, na treťom mieste sa s 38 fotkami umiestnila Česká republika. Víťazom 6. ročníka sa stal poľský fotograf Mariusz Buczma, ktorého snímka zachytáva mimoriadnu situáciu na koncerte skupiny Volosi. Na druhom mieste skončil Pablo Reyes z Chile a bronz si odniesol Oleg Panov z Ukrajiny.

Metamorfózy maľby II.

Pamiatke prof. Jozefa Jankoviča bola venovaná výstava 26 slovenských maliarov Metamorfózy maľby II. Maľba vďaka svojmu výsostnému miestu v dejinách umenia a zvučným menám bola celé stáročia uctievaná ako výnimočný fenomén, ako „umenie v umení“ a až 20. storočie a potom začiatok nášho tisícročia priniesli jej opakované „konce a návraty“. Najmä v minulom desaťročí sa veľa hovorilo o vážnom ohrození maľby, ako základnej výtvarnej disciplíny a o ústupe závesného obrazu do zabudnutia. Diela Jozefa Jankoviča, Jána Bergera, Ondreja Zimku, Ľudovíta Hološku, Bohumila Baču, Štefana Bobotu, Ivice Krošlákovej, ktoré patria už ku klasickým zjavom slovenskej maľby, sa stretli v konfrontácii s dielami strednej a aj najmladšej generácie. Autori strednej generácie Svetozár Ilavský, Peter Pollág, Ján Hlavatý, Štefan Polák, Juraj Oravec, Alexej Vojtášek, Vladimír Petrík, Martin Kellenberger, Daniel Bidelnica, Dušan Sekela, ale aj tí mladší Marek Ormandík, Daša Bacmaňáková Dicová, Xénia Bergerová, Dan Meluzín, Milina Zimková, i najmladší Andrea Kopecká, Luka Brase či Peter Cvik posúvajú možnosti maľby od jej klasických polôh do nových dimenzií.

Peter Pollág: Terra Incognita – Neznáma krajina 

Spišský rodák a významný slovenský maliar grafik, ilustrátor a vášnivý cestovateľ Peter Pollág predstavil veľkorysý výber zo svojich diel. Tajuplný názov výstavy Terra Incognita – Neznáma krajina mimoriadne výstižne charakterizovala obsahový náboj jeho tvorby, ktorej inšpiračné zdroje musíme často hľadať v neznámych a pre bežného človeka nedostupných krajinách, ale i v tajomných príbehoch a nezvyčajných situáciách. Afrika, Čína, India, Blízky východ, Mexiko, i známe centrá európskej civilizácie sú už dlhé roky cieľmi Pollágových kratších i dlhších študijných ciest a tvorivých sympózií, počas ktorých vstrebával atmosféru krajiny, vnímal jej kultúrnu i historickú identitu, navštevoval galérie a múzeá, stretával sa s jej obyvateľmi, a samozrejme skicoval, kreslil i maľoval. Výstava predstavila mnohé z najpodstatnejších diel Pollágovej tvorby, veľkorozmerné plátna, komornejšie kompozície, ako aj súbor ilustrácií a pozoruhodné „Denníky z ciest“.

Božena, Andrej, Martin Augustínovci – dve generácie

Výstava s názvom Božena, Andrej, Martin Augustínovci – dve generácie prezentovala známu slovenskú výtvarníčku Boženu Augustínovú (1939 – 2005) a jej dvoch synov Andreja a Martina, ktorí študovali v Prahe. Do „stovežatej“, ale aj iných českých a moravských miest stále chodia hľadať inšpiráciu a pravidelne tam aj vystavujú. Aj kvôli tomuto prepojeniu bola výstava usporiadaná pri príležitosti 100. výročia Československej republiky. Kurátorskou snahou bolo reprezentatívne predstaviť všetkých troch autorov v rámci ich samostatných a originálnych výtvarných výpovedí, ale zároveň aj v kontexte dvoch generácií. Božena Augustínová bola zastúpená kolekciou netkaných tapisérií a obrazov (olej), Andrej Augustín obrazmi (akryl, olej) a objektmi z porcelánu a Martin Augustín vystavoval obrazy, vytvorené v kombinovanej technike na japonskom papieri.

Štefan Bubán: Impulzy a pulzácie 85

Rozsiahlym výberom z maliarskej tvorby sa predstavil výtvarník Štefan Bubán na výstave s názvom Impulzy a pulzácie 85. Rodák z Pavloviec nad Uhom sa prezentoval na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách doma a v zahraničí. Táto bola doposiaľ jednou z  najväčších retrospektív umelcovej  tvorby. Na pozadí desiatok olejov, akrylových malieb a kombinovaných techník, zostavených do ucelenej maliarskej kolekcie, priniesla výstava reprezentatívnu sondu do diapazónu jeho tvorivej práce. Poskytla tak priestor na  oboznámenie sa s umelcovým profilom a zrekapitulovala výsledky jeho tvorby s náznakom  formovania výpovede smerom do budúcnosti. S jeho menom sa spája vývin slovenského maliarstva za obdobie viac než posledných päťdesiat rokov od umelcovho vstupu na našu výtvarnú scénu až do súčasnosti. Sú to obrazy,  ktoré majú „čistú dušu,“ a odrážajú umelcov hlad po večnom poznávaní všetkého.

Ašot Haas: Explosion 

Za hranice ľudského vnímania zaviedol návštevníkov Galérie Alfa renomovaný slovenský výtvarník Ašot Haas výstavou Explosion. Predstavil na nej diela z novej série, plnej kontrastov, chutí, energie a výbuchov. Jeho tvorba je charakteristická minimalistickou formou, za ktorou sa skrývajú zložité rovnice. Rád prekračuje hranice ľudského vnímania a ponúka hru s ilúziami či svetelnými efektmi. Týmto projektom prirodzene nadväzuje na doteraz vytvorené pôsobivé svetelné objekty, veľkoplošné maľby či sklenené plastiky,  hrajúc sa s optickou ilúziou, priestorovým vnímaním a novou abstrakciou. Priniesol však aj celkom nové diela, ktoré sú prirodzeným pokračovaním predošlého projektu Resonace of Sound, kde výtvarník vizualizoval zvukové rezonancie a zachytával svetlo v reliéfoch z optického plexiskla. Zhmotnenie zvukových vĺn pomocou svetla autor následne vkladá na maliarske plátno pomocou precíznej airbrushovej techniky. Spontánna maľba a street artový prístup striekania farby vytvára netradičný kontrast s eleganciou a presnou geometriou tvarov.

Svet v ukrajinsko-slovenských farbách

Pozvánkou  na tretí ročník Dní Ukrajiny v Košiciach bola výstava Svet v ukrajinsko-slovenských farbách. Prezentáciu tvorby predstaviteľov rusínsko-ukrajinského výtvarného umenia, pôsobiacich alebo pochádzajúcich z oblasti severovýchodného Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, pripravilo Slovenské národné múzeum – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Vystavené boli diela Dezidera Millyho, Evy Bissovej, Jozefa Bokšaja, Adalberta Erdelyiho a ďalších autorov. Tvorili na území, ktoré po stáročia predstavovali spoločnú kultúrnu oblasť a počas 20. storočia prešlo zložitú cestu z hľadiska meniacich sa štátnych útvarov a politických zriadení. Súčasťou výstavy bol aj súbor makiet drevených cerkví východného obradu, ktorých tvorcom je Ladislav Cidylo.

Korene a krídla

Archív ľudovej kultúry ukrýva široké spektrum zvukových záznamov, filmov a fotografií, zachytávajúcich život, zvyky a kultúru našich predkov. Klub milovníkov autentického folklóru, ktorý čerpal aj zo súkromných archívov, sa so vzácnymi dokumentmi podelil na výstave pod názvom Korene a krídla s podtitulom Prvky tradičnej ľudovej kultúry v súčasnosti. Dnes pri svojej práci prvky tradičnej ľudovej kultúry využíva stále viac tvorivých ľudí. Folklór zažíva nové obdobie, ktoré môže pripomínať aj akési vzkriesenie. O to zaujímavejšie je sledovať ako rôznorodo je možné pracovať s pôvodnou výšivkou či piesňou. Súčasťou vernisáže bola módna prehliadka modelov značky FakeFolk, na ktorej sa predstavili ľudia, používajúci krojové prvky alebo ich súčasti v bežnom živote. Výstava pozostávala z projekcií, ukážok, fotografií a zvukových nahrávok.

Pavel Mrkus: Procesor

Český vizuálny umelec Pavel Mrkus pripravil dve vzájomne previazané site-specific video inštalácie, ktoré rozvíjajú autorom dlhodobo sledovanú tému reflexie vzťahu spoločenských a kultúrnych paradigiem, vzorcov  chovania a ich premien v ére digitalizácie verejného i súkromného prostredia. V rámci týchto inštalácií exponuje zdanlivo protikladné chápanie štruktúry dynamického digitálneho obrazu, keď kombinuje vizualitu elementárneho jazyka počítačového kódu s iluzívnymi scenériami fiktívnej reality. Pulzujúca energia jeho estetizovaných dát pritom vyrastá z atmosféry konkrétneho galerijného priestoru, na ktorého architektonické špecifiká priamo reaguje, aby ich v podmanivom kontrapunkte virtuálne zvýraznila či naopak skryla v prúde umelo generovanej svetelnej informácie. Rozloha svetelného sveta v týchto inštaláciách splývala s miniaturizovaným prostredím procesorových spojení a divákov fyzický pohyb miestnosťami galérie evokoval riadené blúdenie dát v energetických uzloch informačných kanálov.

Esther Stocker: Approaching Loneliness

Festival Biela noc rozžiarila po siedmy raz nočné ulice Košíc umeleckou hrou svetiel a hudby. Priniesla nevšedné inštalácie, umelecké hry a zvučné mená. Okrem iných aj taliansku umelkyňu, žijúcu v Rakúsku, Esther Stocker, ktorá mala výstavu s názvom Approaching Loneliness. Ako u nej býva zvykom, dominovali na nej len čierne a biele geometrické formy. Maliarka, fotografka a predstaviteľka priestorovej tvorby sa preslávila doma i v zahraničí originálnymi inštaláciami, ktoré využívajú špecifiká daného priestoru. Jej tvorba je založená predovšetkým na vizuálnej hre, optickej ilúzii, narušovaní geometrického radu i na popretí pravidiel perspektívy. Návštevníkov ohromuje predovšetkým veľkoleposť inštalácií a nezabudnuteľný dojem z fyzického prežitia vo vnútri transformovaného priestoru, zbaveného vlastných limitov.

Lucia Tallová: Before the beginning, after the end

Výtvarníčka Lucia Tallová, patrí medzi mladú generáciu súčasných slovenských tvorcov. Od začiatku svojej tvorby sa venuje maľbe. Bolo to jej hlavné médium na výstave Before the beginning, after the end, kde ukázala presahy maľby. Maľbu objavujeme aj vo fotografických kolážach, v objektoch, vo videu, ale tiež v skulpturálnej podobe. Po prvý raz sme mohli jej dielo chápať v rôznych médiách komplexnejšie. Od urbanistickej krajiny, ktorej sa autorka venovala v predošlých cykloch, prechádzame do prímorskej krajiny, ktorá je zobrazená rôznymi spôsobmi. More ako symbol vody je prítomný v každom jednom objekte, ktorý združoval jednotlivé obrazy a médiá. Lucia je autorka, ktorá maľuje emócie a maľuje atmosféru. Nie je až také dôležité, čo na obraze je, ale čo z neho cítiť.

Onishi Yasuaki: Vertikálny a prevrátený objem AL

Prvá októbrová sobotná noc patrí súčasnému umeniu. Trasa Bielej noci mala 36 umeleckých zastávok. Jednou z nich bola aj Galéria Alfa, do ktorej kúsok z japonskej krajiny priniesol umelec Onishi Yasuaki. Pre košický priestor vytvoril špeciálne dvojdielo Vertikálny a prevrátený objem AL, v ktorom sa mohli návštevníci dotknúť prázdnoty. Vejúce valcovité vrecúška či stopy po levitujúcich horách ich vtiahli do čierno-bielej krajiny. Site-specific priestorovú inštaláciu vytváral priamo na mieste počas dvoch týždňov. Išlo o veľmi prácnu a náročnú techniku a bola to jeho výstavná premiéra v strednej Európe.

Pavol Megyesi (S)signál

Priestory galérie boli vyhradené prezentácii prác košického maliara Pavla Megyesiho (1969) na výstave s názvom (S)signál. V priestorových vrstvách,  vo vnútri foriem a farieb sa odohrával príbeh, ktorý sa na povrch vynáral prostredníctvom gest. Bodliaky, buriny, slnečnice a živé ploty nás svojou vábivo jedovatou krásou ľahko vtiahli do utopického sveta. Jeho prístup k ploche a farbe, ktorý uprednostňuje prácu s hmotou a postupne modeluje expresívne štrukturálne krajiny, je v čase rozmachu počítačových techník čoraz zriedkavejší a o to vzácnejší.  Monografická výstava prezentovala súbor najnovších diel, zaoberajúcich sa multilinearitou času a priestoru. Bola dôkazom prirodzeného vývoja jeho tvorby, kde sa od minimalistických motívov v 90. rokoch posunul do obdobia figurálnych barokových kvetov a rastlín, ktoré kombinuje s geometriou a op artovými prvkami. Air-brushovou technikou vytvára obrazy, v ktorých kladie dôraz na technickú a formálnu dokonalosť.

ADKE2

Výber študentských prác z obdobia posledných piatich rokov bol malou retrospektívou tvorby študentov, pedagógov a doktorandov, súčasných, ale aj absolventov, ktorí sa prezentovali na výstave ADKE2 Ateliéru dizajnu Vizuálna komunikácia Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Priniesla kultúrne projekty, jednotný vizuálny štýl rôznych konkrétnych i fiktívnych spoločností v širokom zábere – od značiek po propagáciu vo forme plagátov alebo rôznych iných nosičov. Cieľom zadaní pre študentov bolo zamerať sa nielen na grafický a typografický detail, ale v prvom rade na celok a štruktúru vzťahov jednotlivých prvkov tak, aby vytvárali jednotný vizuálny štýl. Okrem plagátov návštevníci videli obalový dizajn, ale aj práce prezentujúce kultúrne projekty v širokom zábere.

Igi Brezo a Peter Nižňanský: Jar

Jar namaľovanú štetcom a vymodelovanú rukami priniesli do Galérie Alfa dvaja slovenskí umelci. Maliar Igi Brezo alias Ignác Brezoňák a sochár Peter Nižňanský zaplnili výstavné priestory obrazmi a plastikami. skutočnými skvostami s vysokou umeleckou hodnotou. Kombinované techniky oleja a akrylu na plátnach doplnili priestorové plastiky z bronzu a cínu. Brezo je známy svojim jedinečným prístupom k moderným expresívnym abstraktom, ktoré zahŕňajú zmes techník na plátno a drevo. Jeho kreatívny abstraktný štýl zožal mnoho pozitívnych ohlasov od kritikov a zberateľov umenia v Európe, Ázii, Latinskej a Severnej Amerike. Maľuje aj figurálne kompozície, biblické motívy utrpenia Krista, ľudské tváre, rozprávkové motívy, hudobné inšpirácie a kvetinové zátišia. Pre sochára Nižňanského bolo materiálom pre prvé skulptúry drevo, kameň a cement. Neskôr sú to majstrovsky modelované a brilantne zvládnuté plastiky odlievané a dokonale finalizované do bronzu a cínu. Vychádza z klasického poznania a prístupu klasickej sochy.

Peter Cábocký: Picture this/Obrazne

Miniatúrne olejomaľby z tvorby Petra Cábockého, absolventa prestížnej londýnskej akadémie Chelsea College of Art and Design, boli novým výstavným formátom, ktorý ponúkol malorozmerné diela súčasnej abstraktnej provizionalistickej maľby. Tá rezignovala na remeslo, dokonalé prevedenie, virtuozitu a dokonca na ambície. Umelec na výstave pod názvom Picture this/Obrazne ponúkol abstraktné maľby, pri ktorých vychádzal z priebežných akvarelových kresieb alebo malieb. Jeho obrazy nezobrazujú nič konkrétne. Abstrakcia síce niekedy vychádza z reality, ale nemusí. Sú to v podstate kompozičné hry a referencie na minimalizmus, ale aj na abstraktný expresionizmus, ale nie sú preddefinované. Na výstave prezentoval tvorbu za posledné tri roky s výnimkou jednej maľby, ktorú robil ešte na magisterskom štúdiu v Londýne.

Veronika Rónaiová: Unlimited

Unlimited bol názov výstavy, na ktorej sa prezentovala významná umelkyňa Veronika Rónaiová. Na výtvarnú scénu vstúpila v 70. rokoch 20. storočia ako výrazná predstaviteľka fotorealistickej maľby na Slovensku. V obrazoch z tohto obdobia zachytáva atmosféru mestského prostredia, ruch v uliciach veľkomesta, bežné situácie. Od 90. rokov zaznamenávame v jej tvorbe nové prístupy, témy a stratégie, využíva kresbu uhlíkom, maľbu, fotografiu a digitálnu tlač. Jej tvorba sa nesie v intenciách pop-artu, fotografického realizmu a architektonickej 2D koláže. Hlavnou témou výstavy bol ateliér, teda priestor, kde vzniká dielo a výstavná sieň, kde ho autor vystaví. Bola to výstava o jej práci za posledné obdobie tvorby, kedy pracovala s kompresiami. Jej intímne diela doplnili aj umelci Erik Binder, Matúš Rovňák a Peter Rónai, ktorí sa venujú iným médiám.

Slovensko-poľská únia

Snahy o spojenie a vytvorenie slovensko-poľského zväzku či dokonca spoločného štátu, ktoré rezonovali na začiatku 30. rokov minulého storočia, vychádzali z vtedajšej aktuálnej situácie, že katolícke protiboľševické Poľsko má kultúrne bližšie ku Slovákom ako ku Čechom. Poliaci by dokázali vytvoriť lepšie prostredie pre rozvoj slovenského národa a poľská forma vlády by mohla ísť Slovensku príkladom. Nádeje boli zmarené v dôsledku Mníchovskej dohody z roku 1938 a následnej nemeckej okupácie nezávislého Slovenska. Nič z toho sa nenaplnilo, čo však neznamená, že by tieto susediace štáty nemohli fungovať spoločne v oblasti kultúry. Krakovskí umelci Wilhelm Sasnal,  Marcin Maciejowski, Monika Niwelińska, Agnieszka Piksa, Wilhelm Sasnal a Jakub Woynarowski priniesli vo svojich dielach svoj pohľad na historické fakty a ponúkli zamyslenie nad tým, ako to mohlo medzi susedmi, ktorí majú veľa spoločného, vyzerať, keby dva národy spájalo aj spoločné územie.

Ivan Csudai a Jakub Reken: AUTOBIOGRAF a BA-ROK

S tvorbou profesora bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení Ivana Csudaia a jeho bývalého študenta Jakuba Rekena sa mohli návštevníci oboznámiť na výstave AUTOBIOGRAF a BA-ROK. Priniesla nielen individuálne prezentácie prác dvoch autorov odlišných výtvarných polôh a silnú lekciu súčasnej maľby, ale aj istý generačný dialóg vo vzťahu pedagóg a študent v osobitnom výtvarnom režime. Mnohé umelcov spája, ale každý z nich je sám sebou, osobnosťou s vlastným rukopisom. Názov AUTOBIOGRAF vychádza z toho, že v tejto kolekcii Csudai zhrňuje posledné roky tvorby. Pre jeho obrazy sú charakteristické bodky či rastre, čo je vlastne príznačné  pre pop-artových umelcov. Z ateliéru, ktorý vedie, vyšlo už veľa  šikovných maliarov. Jakuba Rekena si vybral ako spoluvystavovateľa  z  jednoduchého dôvodu. V Košiciach má korene, vyrastal tu, študoval. Dobrou vizitkou je, keď sa už ostrieľaný a uznávaný umelec môže pochváliť talentom, ktorý aj pod jeho vedením niečo dosiahol.

24 hodín

Dvadsaťštyri hodín. Ani o minútu viac nemalo sedem umelcov na vytvorenie siedmich na seba nadväzujúcich umeleckých diel, a to všetko počas siedmich dní. Nemožné? Práve naopak. Návštevníci sa o tom mohli presvedčiť na vlastné oči po dokončení experimentálneho umeleckého projektu 24 hodín. Iba deň a noc mal každý umelec na to, aby vytvoril dielo, ktoré by vychádzalo z výsledku predošlého autora. Následne na to sa konala mini vernisáž, na ktorej odprezentovali svoju výslednú prácu kurátorom, študentom, ostatným umelcom či verejnosti. Potom diskutovali o novovzniknutom diele. Všetko sa zopakovalo sedemkrát. Všetky diela boli potom vystavené v Galérii Alfa. Umelci reagovali na prvý výtvor Lucie Mičíkovej.  Ako posledný sa do projektu zapojil Erik Sikora, nominant Ceny Oskára Čepana. Medzi nimi tvorili aj mladá umelkyňa a kurátorka Dorota Kenderová (SK), Sofia Goscinski (AU), Samuel Schaab (AU), Tomáš Jetela (CZ) či Ján Chlup (CZ).

Zuzana Žabková: Viesť a nasledovať

Choreografka a vizuálna umelkyňa Zuzana Žabková sa v Galérii Alfa predstavila s výstavným konceptom Viesť a nasledovať. Okrem série nových video artov na vernisáži predviedla tanečnú performance s Jitkou Košíkovou, Barborou Janákovou a Evou Priečkovou. Vo svojej tvorbe pracuje predovšetkým s médiami videa a video performance. Súčasne však do svojej práce vnáša skúsenosti z oblasti choreografie. V niekoľkých svojich doterajších dielach dokázala spojiť tieto dve, v dnešnom prostredí nie príliš často spájané umelecké formy do pozoruhodnej syntézy. Venuje sa video artu, video performance, choreografii, inštalácii, sound-artu a ich presahom. Nevšedne spája videnie priestoru očami choreografa, aj výtvarníka.

Mira Gáberová: MIND/MYSEĽ

MIND/MYSEĽ  bol názov výstavy, ktorou sa v Galérii Alfa prezentovala reprezentantka mladej generácie slovenských umelcov Mira Gáberová. Na výtvarnú scénu nastúpila po roku 2000. Venuje sa paralelne kresbe, maľbe, objektu, inštalácii či grafity. Jedným z jej najsilnejších výrazových prostriedkov však zostáva médium videa a digitálnych technológií. Už počas štúdií vytvárala rad video prác, v ktorých definovala svoje osobité videnie sveta. Vytvára poetické či snové snímky, plné emocionálneho vypätia, krásy až barokového pátosu (Dráma, Forever, Pathos, 2006; 8, 2007; Une petit romance, 2008). Jej nosným motívom je telo a svet ženy, plné zveličenia, symbolov, aj zaužívaných klišé (rozčesávanie vlasov, zatvorené oči, biele rukavičky, závoje, pančucháče a kvety). Postupne záujem o nežné rozprávania vystriedal záujem o analýzu samotného média, o narúšanie jeho logiky, možnosti video jazyka pri „filtrovaní“ súčasného sveta. Skúma technické možnosti videa (kompozícia, strihová skladba).

Maija Laurinen a Illah van Oijen: KRAJ-INA/LAND – SCAPE

Fínska fotografka Maija Laurinen, žijúca striedavo v Bratislave a vo Fínsku predstavila svoju zbierku fotografií z niekoľkých rokov. Prezentovala sa s nimi vo viacerých mestách Slovenska, vo Viedni, Berlíne i vo Fínsku. Najčastejšie fotografuje v lese a v tme. Zachytáva konáre, stromy v ich odrazoch svetla, odlesku, čím vytvára veľmi zaujímavé obrazy. Mnohé z nich vyzerajú ako čiernobiela fotografia. Umelkyňa prezradila, že používa odrazy plexiskla, rôzne farebné sklá a iné pomôcky. S odrazmi začala pracovať už popri štúdiu kamery na VŠVU v Bratislave. Veľký vplyv mal na ňu jej otec, ktorý je maliarom.  Aj keď to tak nevyzerá, digitálny zásah na jej fotografiách je minimálny. Druhou umelkyňou, ktorá sa prezentovala bola  Illah van Oijen, pochádzajúca z Haagu. Vystavovala fotografie, ktoré vytvárala od roku 2005, keď mapovala slovenské mestá (Bratislava, Košice, Žilina, Galanta, Kremnica). Dlhodobo pracuje na téme verejno-súkromný priestor. Zaoberá sa tým, kde končia ich hranice. Jej fotky sú vždy náhodné a majú názvy podľa ulice, mesta a roku.