Struny harfy a celý ansámbel rozochveli citové struny publika

Tému impresionizmus vybral pre svojich poslucháčov rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble na ďalší zo svojich pravidelných koncertov. Na utorkový večer pripravili naozaj pohodovú a upokojujúcu hudbu autorov tohto hudobného štýlu, ktorí komponovali svoje skladby na rozhraní 19. a 20. storočia.

Hudobníci v tradičnej zostave medzi seba pozvali aj maďarskú harfistku Kláru Bábel, ktorá dokonalou hrou očarila publikum a zároveň sprítomnila obdobie nového smerovania v hudbe, kedy práve tento hudobný nástroj spolu s flautou sa stali súčasťou tvorby skladateľov. Ich zvuky v spojení s ostatnými nástrojmi vyvolávali v ľuďoch pocity pokoja až relaxu pri ich počúvaní..

Profesionálni hudobníci predviedli opäť svoje majstrovstvo a dokázali svojou hrou, že každý zo žánrov a smerov hudby ich nabudí do nových projektov, ktorými nielen interpretujú a približujú hudbu známych i menej známych skladateľov. Hudbu z čias impresionizmus si užívali rovnako aj diváci v sále, ktorých citovo pozitívne naladil. Koncert sa páčil, čo všetci prítomní odmenili búrlivým potleskom po doznení každej skladby, aj v závere vystúpenia ansámblu.

Impresionizmus sa objavil v hudbe neskôr ako vo výtvarnom umení, kde už doznieval. Silným momentom bola samozrejme osobnosť Claude Debussyho, ktorý bol jediným čistým celoživotným impresionistom. Jeho orchestrálnu skladbu Prelúdium k Faunovmu popoludniu sme si mohli na koncerte vypočuť.

„Ideou tohto hudobného i výtvarného štýlu bolo zachytiť ani nie tak nejaké konkrétne veci ako skôr dojem z nich, ako sa na ne pozeráme a čo to v nás vyvolá. Aj vo výtvarnom umení boli použité techniky, ktoré práve jemne rozmazávali konkrétne objekty a kvôli tomu vzniká vymodelovanie dojmu alebo pocitu z toho, ktoré v nás môže nejaká katedrála,  príroda alebo čokoľvek iné vyvolať. Hudba na to takisto použila prostriedky, napríklad  nie d-dur alebo d-mol, ale odrazu to boli aj exotické tóniny ako pentatonika, ktorú poznáme z ázijskej kultúry alebo celotónová stupnica či staré módy, ktoré sme poznali ešte z antiky, ale aj napríklad často spomínané paralelné postupy akordov, ktoré práve tieto farby a nálady vytvorili. Vznikli celkom nové spôsoby tvorby zvuku,  aké sme dovtedy poznali,“  priblížil impresionizmus v hudbe dirigent a umelecký šéf komorného zoskupenia Ivan Buffa.

Štýl bol samozrejme príznačný pre Francúzsko, podobne ako to bolo pri neoklasicizme. Impresionizmus ovplyvnil skladateľov aj v iných krajinách a práve obraz, čo sa zhruba vtedy dialo pod dojmom tohto štýlu, odrážala dramaturgiu večera. Popri Francúzoch ako Claude Debussy alebo Maurice Ravel, známy ako tvorca známej skladby Bolero, v závere koncertu zaznela Suita dans le stale ancien/Suita v starom štýle Vincenta D´Indyho. V programe však figuroval aj slovenský skladateľ Ladislav Holoubek,  ale tiež ruský moderný skladateľ Nikolaj Roslavec.

„Zaujímavosťou záverečnej Suity v starom štýle je, že v nej už možno vnímať prvky neoklasicizmu a návrat k starým formám. Suitový cyklus je forma, ktorú poznáme ešte z baroka,  využívajú sa v nej staré tance , teda niečo, čo už presahovalo prvky impresionizmu, teda dojmov, snových príbehov, symbolizmu, čo sa už tiež vytrácalo. Počuli sme Debussyho žriedlo impresionizmu a zrodenie štýlu, ale aj zvuk takých krásnych hudobných nástrojov, ktoré ho najsilnejšie reprezentovali  – harfa a flauta, ale citeľné boli aj presahy impresionizmu, ktorý potom v podstate splynul s neoklasicizmom. Štýly mali podobné  nielen obdobie, v ktorom pri sebe fungovali,  ale Debussy sa s predstaviteľmi neoklasicistickej Parížskej šestky aj stretával. Vincent D´Indy bol učiteľom polovice členov Parížskej šestky. Vznikla celkom nová situácia. Dovtedy sme boli zvyknutí, že jeden štýl trval celé jedno storočie,  a to, čo sa začalo diať,  bolo vlastne charakteristické pre celé 20. storočie. Štýly vznikali jeden za druhým, prelínali sa, netrvali dlho, nadväzovali na seba. Neskorý romantizmus,  impresionizmus a neoklasicizmus sa v podstate stretli v jednom momente,“ dodal I. Buffa.

Ozdobou koncertu bola nepochybne harfa, bez ktorej by nebolo možné prezentovať celé obdobie impresionizmu. Debussy a Ravel stáli so svojimi skladbami pri jej modernizácii. Práve na začiatku minulého storočia sa harfa stala plnohodnotným nástrojom orchestra, ale vďaka niekoľkým technickým zdokonaleniam  aj rovnocenným s klavírom alebo iným nástrojom.

Najbližšie sa môžeme tešiť na koncert, ktorý priblíži záverečnú fázu romantizmu alebo inak povedané secesiu alebo tiež obdobie belle epoque v hudbe.

Text: Kveta Podhorská, Foto: Maroš Simon

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.