Štvorica hudobníkov nás prenesie do prostredia chasidských Židov

Úspešný projekt bratislavského rabína Barucha Myersa a popredných slovenských koncertných umelcov – huslistu Miloša Valenta, akordeonistu Borisa Lenka a iniciátora projektu, violončelistu Jozefa Luptáka Chasidské piesne vznikol v roku 2008. Odvtedy zaznel na viacerých významných podujatiach na Slovensku (Konvergencie, Pohoda), ale tiež v Česku, v Taliansku či vo Švajčiarsku. V košických Kasárňach/Kulturparku sa po druhý raz uskutoční koncert 27. januára o 19. hodine.

kon15-03_chassidic-2_foto-Lena-KušnierikováMimoriadne komunikatívny a zároveň inovatívny projekt prináša hudbu, ktorá stáročia vznikala v našom regióne – od Poľska, cez Slovensko, Ukrajinu až po Maďarsko a Rumunsko v novom, umelecky hodnotnom spracovaní. Ojedinelé zoskupenie hudobníkov predstaví novú sadu piesní, ktorá má bohaté historické korene v ukrajinskej, poľskej či ruskej kultúre.

„S radosťou slúžte Pánovi, s plesaním vstupujte pred jeho tvár“ (Kniha žalmov 100, 2). V týchto slovách sú zhrnuté základy chasidizmu a jeho hudby: slúžiť B-hu s radosťou. To však neznamená, že všetky piesne, ktoré zaznejú, budú len živé a temperamentné.

“Rovnako, ako pri našom prvom konvergenčnom koncerte a programe pred rokmi, uvedieme aj tentokrát takzvaný „nigunei-dveikus“, „melodies of cleaving.“ Predstavujú ťažisko chasidského hudobného umenia a charakterizujú ich pomalé, preduchovnelé melódie, ktoré sú paralelou túžby duše po oslobodení z telesného exilu a po jej opätovnom Zjednotení so Stvoriteľom. Pri uvádzaní chasidských piesní sme zistili, že piesne s ruským a ukrajinským dialektom sa u slovenského publika stretajú s mimoriadne pozitívnou odozvou. Niekoľko z nich sme preto zaradili aj do programu,” uviedol rabín Baruch Myers.

Patrí medzi ne aj pieseň s textom Nie zhuritzi chlapci cho se nami budiet mi poyedem na karchiankiu tami vodka budiet (Nebojte sa chlapci, čo len bude s nami. Zájdeme do krčmy, vypijeme vodku.). Výber jazyka a zdanlivo banálny text je príkladom tradičného chasidského prístupu k odhaľovaniu sakrálneho v profánnom. To, čo sa zdá byť na prvý pohľad ukrajinskou pijanskou piesňou, sa v rukách chasidského interpreta stáva metaforou, v ktorej vodka reprezentuje ezoterickú dimenziu tóry. Krčmár, nalievajúci vodku, potom nie je nikto iný ako rabín.

Jednoduchší príklad podobného prístupu možno nájsť v Chot mi chudi, ale batky nbaš je dobrý, čo znamená „hoci sme chudobní, máme dobrého Otca“. Ach ty zemliak je živá a vtipná verzia tradičnej hebrejskej hymny na Pesach Echad mi yodea alebo „Kto pozná Jediného? Ja poznám Jediného! Tým jediným je B-h na nebesách a zemi!“

Nasledujúce skladby oboznamujú s ďalšími dôležitými aspektmi judaizmu, ktoré sa vzťahujú k jedinému B-hu. Dve piesne v jidiš sú paralelou k dvojici piesní v ruštine. Vos zol men zorgen vos vet zein morgen az der shenker will unz borgen. Es ken noch zein bronfen oder vein, nemen mir a kelešik arein („Prečo by sme sa mali trápiť, čo bude zajtra, kým nám krčmár nalieva. Pálenka a víno buď vždy, vypime si za pohár!“). V tejto piesni je metaforicky vyjadrená viera, že B-h nám dá zdravie napriek tomu, že nám chýba „hotovosť“ dobrých skutkov. Vo svojej láskavosti nám B-h dáva zálohu, ktorú sa pokúšame zaslúžiť si tým, že sa snažíme polepšiť sa kajúcnosťou. Veľmi podobná ruskej Chot mi chudi je Ribono shel Olam („Pán sveta! Ty si naším otcom a my sme tvoje deti!“).

Shimui bonim má pôvod v židovských komunitách na Ďalekom východe. Podobne ako iné židovské orientálne melódie, sa dostala do chasidského repertoáru, keď sa ruskí aškenázski židia dostali do kontaktu so sefardskými židmi v Samarkande a v Gruzínsku. Pieseň je niečo medzi valčíkom a uspávankou a tematicky sa viaže na biblické požehnanie z Knihy Samuelovej „May you be at peace, and may your household be at peace, and may all that you own be at peace.“

Chasidská prax transformovania svetských hudobných foriem na prostriedok služby B-hu je vyjadrená aj v spievaní pochodových piesní. Tieto sú vyjadrením optimizmu a viery vo víťazstvo, pretože odmietame stratiť nádej v našom zápase s negatívnymi ľudskými vlastnosťami.

Chasidské piesne rabína Barucha a jeho spoluhráčov sú cestou od veľmi starého k úplne novému, od folklóru k džezu, od hlbokej sakrálnosti k profánnej každodennosti, cestou zo svätyne synagógy na nádvorie pohanov. Z tej cesty vidieť pokojnú, takmer romantickú krajinu, ale aj úzkosť vzbudzujúce priepasti. Oddychujeme na vrcholoch hôr, unikáme z údolí tône smrti. Je to krásna a dobrodružná cesta

Druhý chasidský večer v Kasárňach/Kulturparku bude opäť plný emócií v spoločnosti skvelých hudobníkov a dobrej hudby, v ktorej nájdete jazzové, popové či rockové prvky. Ich predchádzajúce vystúpenie v Košiciach presvedčilo o tom, že na ich koncert sa oplatí prísť. Publikum si dokážu získať nielen vynikajúcou hrou, melodickými piesňami, ale aj veselými príbehmi zo života chasidov.

Štvorica hudobníkov prinesie emóciami nabitú chasidskú hudbu, v ktorej patrí dôležité miesto melódiám bez slov. Chasidské učenie tvrdí, že slová obmedzujú duchovné vyjadrovanie sa a že iba melódie bez slov môžu dosiahnuť duchovnú úroveň, ktorá je pre melódie s textom nedosiahnuteľná.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.