Sudety v prachu minulosti a súčasnosti v dielach umelkýň

Výstava Prach v medzerách v Kunsthalle/Hale umenia predstavuje dve výtvarné umelkyne, ktoré sú generačne príbuzné a zároveň ich spája pôsobenie v Ústí nad Labem. Zdena Kolečková a Michaela Thelenová sú súčasťou ústeckého umeleckého okruhu.

img_8769To, čo je pre obidve autorky spoločné, je záujem o veľmi špecifickú historickú a spoločenskú situáciu v Ústí nad Labem. Je to jedno z miest, ktoré sú symbolom bývalých Sudet, územia v Čechách a na Morave, kde po stáročia žila silná nemecky hovoriaca komunita. Tvorila 80 – 90 percent obyvateľov. Po druhej svetovej vojne bola na základe Benešovych dekrétov odsunutá. Miesto, kde žili, veľmi výrazným spôsobom zmenilo svoj charakter a tento historický moment ho dodnes ovplyvňuje. Autorky sa sústreďujú na to, aby rozprávali príbeh tohto miesta v historickej perspektíve.

„Obidve majú podobný prístup, ale na výstave vidieť aj určitú odlišnosť. Zdena Kolečková pracuje v širšom spoločenskom kontexte. Otázky, spojené s reflexiou histórie a s tým, ako sa história prejavuje v našom každodennom živote, spracováva s dôrazom na verejný priestor, na spoločensky kritické postoje a na kritiku súčasných spoločenských procesov, ktoré sa vyznačujú veľmi často politickým násilím, ekologickými problémami, rasovou neznášanlivosťou a ďalšími negatívnymi prejavmi v spoločnosti,“ hovorí kurátor Michal Koleček.

Do umenia nastupujú v polovici 90. rokov 20. storočia ako súčasť prvej jasne artikulovanej generácie žien autoriek v českom prostredí. Prinášajú aj určité feministické témy, ktoré neboli do tej doby tak jasne vyslovené.

Na dvojvýstave môžu návštevníci vidieť Kolečkovej cyklus fotografií , ktoré dokumentujú osud nápisov na ústeckých vilách, ktoré boli postavené nemeckými obyvateľmi. Súčasní sa snažia zničiť ich alebo prepísať, čím deformujú historický pohľad na konkrétne budovy.

Ďalšou témou z jej tvorby je ekologická problematika, ktorá je spojená s exploatáciou miesta. Povrchové bane, chemické závody a ťažký priemysel veľmi významným spôsobom menia geografia územia a autorka zaznamenáva práve tieto zmeny.

Príznačné pre umelkyňu je nakladanie s individuálnou rodinnou pamäťou. Tematizuje predmety po pôvodných obyvateľoch, ktoré sa objavujú v rodinnej pamäti, mobiliári a vybavení. Z týchto detailov nenásilným spôsobom vystupuje história, spojená s nemeckým obyvateľstvom.

Vystavené sú diela, ktoré pracujú s tematikou Sudet vo všeobecnejšej rovine. Sudety ako spoločensko-geografický celok zanikli, ale napríklad v biológii stále existuje celý rad rastlinných endemitov, ktoré sú s nimi v oficiálnom názvosloví spojené, napr. violka žltá sudetská a ďalšie, ktoré pamäť miesta pripomínajú.

img_8778K vytvoreniu Inštalácie Made in Ghetto autorku inšpirovala ústecká štvrť Předlice, ktorú poznačil chemický priemysel. Pozbierala staré rodinné nemecké recepty a z bylín a ovocia, ktoré tam rastú, vyrobila domáce produkty ako víno, mydlo, med a krémy. Pretože sa vplyvom industriálnej činnosti miesta zmenili, výrobky poslala do laboratória. Zistila, že veľká časť z tých, ktoré boli pred 100 rokmi určené na domácu spotrebu, dnes by kvôli ekologickej záťaži nevyhovovali.

Špeciálne pre Košice vzniklo dielo, ktoré pripomína Sudety. Benešove dekréty boli podpísané práve v Košiciach, a tak je na stene zvečnený odkaz na jeho pôsobenie tu v podobe podpisu. V centrálnej časti haly za pozornosť stoja obrazy , ktoré sa zaoberajú pamäťou miesta v architektonicko-urbanistickom priestore či fotografie fasád domov s pôvodnými nemeckými nápismi. Centrálne dielo je estetizovanou dokumentáciou ťažobných strojov, ktoré devastujú krajinu v povrchových baniach.

Príbuznou tematikou sa zaoberá aj Michaela Thelenová, ale jej pohľad je temer výhradne modelovaný cez intímne rodinné prostredie.  tzn. intimizované prežívanie situácie, jej vlastné, jej rodiny v tom konkrétnom mieste, pričom si samozrejme uvedomuje minulosť a prítomnosť a to, ako sa premieta do jej rodinného života.

Upúta tiež dielo, inšpirované nálezom nemeckého textu, ktorý bol akýmsi návodom pre manželky, ako sa starať o manžela a domácnosť. Autorka z nich vybrala citáty a dokumentuje ich sériou fotografií. Ďalšie upozorňuje na industrializáciu krajiny. Vzniklo v dedine Schönwald (Krásny Les), ktorá zanikla, pretože jej obyvatelia sa museli vysťahovať. Dnes cez ňu vedie diaľničný most.

„Väčšina prác Michaely vzniká v bezprostrednom okolí jej bydliska, kúsok za Ústí nad Labem, v dome po nemeckých obyvateľoch, s ktorými udržovali kontakt a práve od nich sa dozvedali o histórii miesta, čo zúročuje vo svojej tvorbe,“ sprevádza po výstave kurátor.

Upozorňuje na video mesta na pomedzí Krušných hôr a Českého stredohoria, ktoré nenásilnou formou pripomína jeho históriu. Kým v minulosti to bolo romantické miesto, ktoré inšpirovalo nemeckých maliarov pri pohľade na nádhernú panorámu hôr. Zobrazuje nádhernú krajinu, ktorú zahaľuje dym továrne, stúpajúci z údolia.

Iná plocha je venovaná novým technológiám, vďaka ktorým sa aj na okraji civilizácie dnes môžu ľudia spojiť s celým svetom. Manipulovaným spojením dvoch obrazových elementov autorka prekrýva obraz krajiny ikonou webového komunikačného okna. V ôsmich diptychových výjavoch zas prenáša satelitný pohľad známych miest do vlastného prostredia a porovnáva fotografie s grafickou interpretáciou. Vedľa seba sú satelitné snímky a Socha slobody z detských kociek alebo Aljaška zo surového mäsa a nití.

Michaela Thelenová vystavuje fotografie z miest, kde chodieva na vychádzky a dopĺňa ich popismi v minulom i prítomnom čase. Keď na tom mieste niečo prežíva, tak myslí na predchádzajúce generácie a porovnáva svoje myslenie s ich, čo premieta do fotografií.

Na fotografiách s názvom Keď sa vrátiš z práce domov, bude upratané sa zamýšľa nad otázkou jednotlivých úloh v domácnosti vo vzťahu muž, žena, manželka, dcéra a dramatizuje rodinné prostredie .Objavovanie Sudet symbolizuje dielo Sudetská reneta. Sadrové šatôčky svojej dcéry vystavuje ako pamiatku na jej detstvo. Čiernobiele fotografie z tejto tematickej série prekrýva pauzovací papier, zobrazujúci vrstvy času.

Výstava Prach v medzerách, ktorá potrvá do 24. Apríla, evokuje situáciu minulosti. Prach, uviaznutý v medzerách, sa vo chvíli, keď to miesto využívame zvíri a minulosť nás nejakým spôsobom ovplyvňuje. Práve to zachytáva retrospektíva dvoch českých umelkýň v ich dielach.

Kveta Podhorská

Foto: Maroš Simon

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.