Vyvrcholením festivalu Naše sídliská, ale aj Bielej noci je divadelné predstavenie FLAT z tvorby argentínskeho umelca Rodriga Parda. Svoje vertikálne – závesné divadlo FLAT (Byt) v spojení s tancom a multimédiami príde prezentovať prvýkrát aj do Košíc. O čom to celé je a na čo sa môžeme tešiť nám ochotne porozprával.
Mohol by si nám povedať niečo o deji a príbehu Flatu?
Herec stvárňuje osobu, ktorá si musela prejsť obrovskou zmenou, aby dokázala žiť vo svete otočenom o 90 stupňov. Touto adaptáciou prechádzame všetci. Tým, že žijeme v spoločnosti, musíme sa jej prispôsobovať, odkedy sme sa narodili. Vytvárame si svet okolo nás tak, aby nám dával zmysel. Performance vyjadruje pocity z pochybností o veciach, ktoré považujeme za bežné a samozrejmé. Vďaka takýmto dňom sa cítime trochu čudne, vnímame viac pocitovo a vidíme jednoduché veci z inej perspektívy a kladieme si otázky ohľadom vecí, z ktorých sa život skladá… Avšak v inom uhle nám možno nedávajú taký zmysel, ani logiku…
Čo je hlavným cieľom, odkazom predstavenia?
Neviem či som s ním chcel povedať nejaký odkaz… Toto dielo vychádza z môjho vnútorného pocitu z dní, keď sa z rôznych dôvodov cítim, akoby som nepatril do tohto sveta a necítim sa vo svojej koži. Pri stvárnení tohto pocitu sme šli naozaj do extrému. Vytvorili sme byt – Flat, v ktorom herec žije, v ktorom sa bežne pohybuje, varí si kávu, a to všetko v 90 stupňovom uhle. Flat pozostáva z mediálnych elementov ako sú video a tanec. Je to komplexné performance a môžete ho považovať za divadelné a tanečné prestavenie v klasickom ponímaní. Nie je založené len na impresii, ide o tradične stvárnenú hru, kde si sadnete alebo možno aj ľahnete, a ponoríte sa do príbehu.
Čo ťa priviedlo k site-specific predstaveniam?
Keď som mal 4 roky a videl som známu divadelnú skupinu z Dánska. Po ich odchode som mal pocit, že sa moje mesto vďaka ich performáciám a interakcii s miestnym obyvateľstvom úplne zmenilo. Každý roh, každá ulica, kde divadelníci vystupovali, mala iný zmysel. Povedal som si, že aj ja by som rád takýmto spôsobom spolupracoval s mestom. Pre mňa budú Košice iné po predstavení, než sú teraz. Teraz je to v mojej hlave, ale tým, že umiestnim niečo svoje na stenu v Košiciach, ostane to súčasťou Košíc, súčasťou histórie mesta…
Toto site-specific predstavenie bolo už vo viacerých mestách a krajinách. Ako to robíš, že sú vždy jedinečné a v súlade s konkrétnym mestom?
Mám za sebou aj predstavenia, ktoré boli viac zasadené do konkrétneho mesta či miesta. Flat je viac klasické predstavenie, kde sa scéna ani text nemenia. Tu je to skôr o technickej adaptácii, umiestnení masívnej konštrukcie, teda kulís, na vybraný objekt, v tomto prípade na stenu budovy.
Kde hľadáš inšpiráciu pre svoje diela?
Pre mňa bol vždy inšpiráciu reálny život, tanec a divadlo…Študoval som moderný tanec a divadlo, potom som sa venoval umeniu v tom širšom slova zmysle, ale vždy som sa pokúšal vyzdvihnúť objekty a situácie, ktoré vychádzajú z niečoho nie ohromujúceho, a prezentovať to transponovane, z inej perspektívy než sa očakáva. Zmenou uhla pohľadu vidíme veci iným spôsobom, a to v nás otvára ďalšie otázky.
Čítala som na tvojej stránke, tvoje vyhlásenie: „Mesto nie je skutočné.“ Ako to myslíš?
Nič nie je skutočné. Súhlasím so psychologickými tvrdeniami, že si vytvárame vlastnú realitu v rámci fikcie. S realitou ako takou nie je možné žiť. Naše sociálne väzby nás nútia žiť s vecami, v ktoré veríme, pretože všetci sme viazaní dohodou s ostatnými. Ale to nie je skutočné. Nie tak, ako sú hmatateľné veci. Ide len o dohodu. Celé to akceptujem, ale je pre mňa zdravé pripomenúť si, že ide len o dohodu. Pomocou umenia, tanca a divadla som zistil, že je zaujímavé poukázať na tieto veci z inej perspektívy a chvíľu sa nad nimi zamyslieť. Môžem tak skontrolovať, či táto dohoda je pre mňa dobrá alebo nie. Nie je to o tom, že nemám rád realitu alebo preferujem radšej fikciu. Práve naopak, čím viac si uvedomujete, čo je a čo nie je skutočné, tým viac sa s tým môžete pohrávať, a nájsť tú dohodu, ktorá je dobrá pre vás. Napríklad ak ideš do divadla je spoločenskou konvenciou, že všetko, čo sa deje na javisku je pre divákov len fikcia a všetko mimo javiska je reálny svet. Ja sa snažím prepájať tieto dve veci. Pri predstavení Flat používame skutočnú stenu, skutočnú budovu a tiež živé prostredie. Ťažko sa to vysvetľuje slovami, v umení sa to dá vyjadriť pomocou tanca a prejavu, tam nepotrebujete vysvetlenie slovami…
Aké sú tvoje plány do budúcna? Máš pripravené nové projekty?
Čo sa nových vecí týka, potrebujem zresetovať. S Flatom máme za sebou veľa času a technických a praktických skúseností s jeho realizáciou, ktoré ma ovplyvnili. Teraz mám pochybnosti či urobiť niečo podobné alebo úplne odlišné. Som otvorený inšpiráciám. Zdá sa, že máme pred sebou veľa ciest až do roku 2016. Budúci rok vystúpime v Španielsku, Belgicku aj Holandsku.
Viac sa o Rodrigovi Pardovi a jeho tvorbe dozviete na: www.rodrigopardo.com.
Text: Renáta Kmecziková
