Mimoriadna informácia: Zrušené podujatie - Divadlo Na Sídlisku: Traja vlci a prasiatko

Stromy postavil M. Straka do kúta a „roztočil“ to s kruhom

Stromy postavil M. Straka do kúta a „roztočil“ to s kruhom

Sochár Marián Straka sa premiérovo prezentuje so svojimi novými umeleckými dielami v tvare kruhu v Kunsthalle/Hale umenia. Jeho výstava Primárne formy ponúka pohľad do novej epochy tvorby autora, ktorá sa od stromov  a kovových reliéfov prehupla do úplne inej oblasti. V súčasnosti sa vyjadruje prostredníctvom kovových a epoxidových objektov, pracuje s gumou a nachádza svoj nový výtvarný jazyk. Venuje sa skúmaniu foriem.

Dominantnou témou i materiálom jeho diel bolo donedávna drevo. Pred niekoľkými rokmi zaujal monumentálnym súsoším z obrátených stromov, koreňmi nahor, z kalamity vo Vysokých Tatrách. Z letokruhov a kôry vytváral tiež ručne tlačené veľkoformátové grafiky, robil rôzne inštalácie z narezaných kmeňov a podobne. Teraz ho môžeme spoznať trochu inak.

„Je to moja prvá výstava v tomto priestore. Je to v podstate výstup, ktorým ukončujem doktorandské štúdium. Je to tvorba z takého nového súdka, pretože doteraz som robil skôr monumentálnejšie exteriérové plastiky. Trošku som zašiel do iných vôd. Predtým to bolo skôr o inštalácii nabitej emóciou, kde som používal stromy, vývraty s koreňmi z lesa po víchriciach, čo bolo dosť emotívne. Teraz som sa celý výtvarný jazyk snažil vyčistiť od formálnych, pre mňa už nadbytočných vecí a z toho vlastne vyplynuli tieto nové kompozičné princípy. Celá výstava sa vlastne volá Primárne formy, ktoré mapujú výskum, v ktorom sa zaoberám skôr formálnou deformáciou kruhu, ktorý sa stal centrálnym motívom tejto výstavy,“ uviedol Marián Straka svoju výstavu.

Vypočujte si audioreportáž, v ktorej sa zhovárame s Mariánom Strakom.

Vystavené práce sú pokračovaním inštalácií, ktoré doteraz robil, iba emotívny strom absentuje. Teraz sa zaoberá čistou formou. Dajú sa pozrieť jeho viacvýznamové, viac formálne navrhnuté veci, kde pracuje s gumou ako takou a s dušou pneumatiky, ktorú deformuje a rôznymi spôsobmi prevádza do rôznych materiálov. Tie potom nastrieka farbou s vysokým leskom alebo na matnú formu a vytvára kompozície, ktoré nestratili emotívnu stránku.

„Aj tu sa dá vidieť, že na zalomenom kruhu je rázny rez, ktorý hovorí o napätí. Tiež duša, ktorá je stlačená do rohu alebo tlačí o stĺp, svojim spôsobom navodzuje atmosféru tlaku alebo napätia, ktoré mi pomáha robiť kompozície. Hlavná myšlienka výstavy má dve roviny. Jedna je formálna a jedna ideová. Formálna je vlastne práca s formotvornou stránkou, s hmotou ako takou, deformácia alebo umiestnenie z plochy do priestoru. Zrazu je plastika zalomená z podlahy na stenu alebo je to ťažká plocha kovu, ktorá pôsobí emotívne. Proste má to taký silný vizuál a pôsobí na mňa dosť expresívne. Druhá sféra, tá hlbšia, to sú skôr osobné pohľady alebo osobná výpoveď cez kruh, cez tento tvar, ktorý vlastne môže znamenať osobný priestor, duchovný priestor, ktorý tým, že ho nejako natlačím alebo deformujem, hovorí o vnútorných pocitoch,“ pustil nás do „svojich kruhov“ umelec.

Kruh vyplynul z predošlých veľkých inštalácií, ktoré sa M. Straka snažil posúvať ďalej. Začal pracovať skôr s konštrukciou, ktorá plnila úlohu podstavca. Postupne si uvedomil, že konštrukcia nemusí byť vlastne pozdĺžna alebo štvorcová. Začal ju vnímať ako výtvarný prvok a z toho vlastne vznikol prvý kruh, na ktorom boli umiestnené legendárne obrátené stromy z kalamity v Tatrách. Postupne strom vynechal,  ale každá kompozícia je vlastne náhradou stromu.  V kruhu našiel ďalšie nové a nové možnosti. Ako hovorí, vnútorne pociťoval potrebu posunúť sa inde až niekde na začiatok, z ktorého sa dá ísť novými smermi.

„S drevom som neprestal pracovať, ale predošlé práce ma už tak nenapĺňali. Musel som to prestriedať a ísť niekam inam. Tieto vystavené práce ma posunú ďalej. Keď to vidím pokope, mám ďalšie impulzy, že s drevom sa dá ísť ešte ďalej.  Aj koláč sa môže použiť na ďalšie práce a nemusí byť len ako matrica, ale ako konštrukcia, ktorú môžem ďalej použiť. Potrebujem väčší časový horizont, skúsim nejakú farbu, aby to nebolo celé čierne. Nevylučujem návrat ku drevu. Mám predstavu ako to všetko pospájať, ale naozaj to chce čas,“ dodal sochár. Aký dlhý čas prejde, kým sa zasa dostane z kruhu von, inšpirovaný možno súbežne prebiehajúcou výstavou českých umelcov, necháme na ňom. V každom prípade ho potešil projekt Ze středu ven, ktorý prezentujú Česi, aj keď je to trochu o iných kruhoch.

Kveta Podhorská

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

Ďalšie články