TAKEHITO KOGENEZAWA (Japonsko)

Video umelec, performer a výtvarník Takehito Kogenezawa sa narodil v roku 1974 v Tokiu. Tam vyštudoval Musashino Art Univerzity. Získal rad stáží a Pola Art Foundation štipendium japonského ministerstva umenia a kultúry Dezernats a Villa Aurora v Los Angeles. Od roku 1999 žije a pracuje v Berlíne.

Ako tvrdí, každé miesto na planéte má svoj vlastný zmysel času. Vo svojich dielach sa nesnaží zastaviť čas, ale nechať ho plynúť ako vlny na mori. Zvažuje otázku, ako uchopiť potok. Kresba je pre neho akýsi prvotný prúd.  Zaujíma ho ako zmiešať rieky a vytvoriť niečo nové. Stav beztiaže hrá kľúčovú úlohu v tejto súvislosti, rovnako ako to, že gravitácii sa dá najlepšie vzdorovať prostredníctvom  hudby, ktorej počúvanie považuje za najlepšiu formu „videnia“.  Hudbu ako soundtrack sám skladá k svojim videám.
Umelec používa najjednoduchšie prostriedky. Skúma vzťah medzi svojim telom, videoprojektorom a fotoaparátom. Pohyb týchto troch zložiek vytvára mimoriadne optické javy. Niektoré z jeho video diel môžeme prirovnať k animovaným obrazom Bridgeta Rileyho alebo Karla Otta Götza. Koganezawa sa vo svojich prácach zaoberá impulzom času.  Kreslí ceruzkou na papier, pričom využíva elektronické média ako prostriedok na kreslenie. Je schopný viditeľne vykresliť plynutie času. S magickou ľahkosťou vytvára  nekonečné  „čiary vo vzduchu“. Je to niekde medzi op-artom a umením informelu.  Pohybujúce sa práce Koganezawu sú vysoko nezávislé a moderné.

 Japonský umelec Takehito Koganezawa pracuje s dvomi médiami, ktoré už na prvý pohľad nemôžu byť nezlučiteľné: kresba a video. Za posledných sedem rokov nakreslil množstvo obrázkov malého formátu, ktorých väčšina nemala ani názov. Alebo ak niektoré áno, tak jeden spoločný – Superficial Blackhole (povrchová čierna diera). Tento jeho odpor kategorizovať či jasne formulovať obsah obrázku, aj napriek väčšinou konkrétnej téme, nebol  náhodný. „Naozaj by som chcel vidieť Nič,“ povedal raz v rozhovore s Hansom-Ulrichom Obristom, „teda skúšam očistiť predmet od jeho významu.“ Tak sa Koganezawa pokúša o vypožičanie formy pre Nič. Ako je to však možné v praxi?  Podľa neho by šlo: „ o paradox, je to úplne rovnaké ako s dierou v šiške. Ak chceme vidieť v šiške dieru, treba začať robiť šišku.“

Jeho obrázky takisto tematizujú vizuálne prázdnu schému.  Reprezentujú zjednodušenú črtu komiksu a používajú vizuálny jazyk ako návod na použitie pre analfabetov. Málo nuáns, ale čistá stopa; skôr kreslený diagram, ako jemné rozlíšenie. A absolútne žiaden kontext. Objekty, zväčša chrobáky, autá, fľaše, objímky a iné predmety každodenného využitia – sú stále predstavené na bielom pozadí, bez akéhokoľvek príbehového vzťahu, oslobodené od časovo-priestorovej dimenzie a ich pozadia. Čistá, inertná forma. „Nemám viac chuť nájsť odpoveď,“ povedal Koganezawa, „preferujem radšej zostať v paradoxe.“

Túto vyváženosť vidieť aj v jeho videách, ktoré vytvoril za posledné roky. Predovšetkým z nich treba spomenúť One Minute (1999).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.