Večer plný emócií, vyžarujúcich z tanečníkov a silný umelecký zážitok z vystúpenia, ktorého neopakovateľnú atmosféru dotvorilo aj prostredie, kde sa príbeh plný citov a profesionálnych výkonov odohral, pripravilo Košické divadlo tanca pre divákov predstavením Par in Parem. Park Kasární/Kulturparku v žiare reflektorov a kulisy majestátnych stromov patril pohybu a premiére, ktorá publikum pohltila a očarila. Pod ich korunami sa odohrával dej, ktorý chvíľami pripomínal radosť, vyvolal smútok, napätie, lásku i uvoľnenie.
Každý si prišiel na svoje. Originálne a jedinečné dielo, ktoré v sebe spojilo súčasný tanec s ľudovým, hudba, skomponovaná práve pre tento večer, prírodná parková scéna, ľudia, ktorých spája tanec akéhokoľvek žánru a myšlienka spájať všetkých bez rozdielu a vyvolať v nich pocit rovnosti, to všetko sa protagonistom nevšedného tanečného divadla podarilo skĺbiť. Hlavne prinútilo zamyslieť sa, nechať sa unášať tanečnými kreáciami a pritom prežívať také obyčajné šťastie, ktoré napĺňa dobrým pocitom.
Tanec, ktorý nepotrebuje slová, aby vyjadril myšlienku a ktorému každý rozumie, je tým najjednoduchším a pritom tak náročným prostriedkom prihovoriť sa k publiku, pre ktoré choreografi a zároveň tanečníci Tina Hažinčáková a Radovan Vagač prichystali naozaj nádherný večer, ktorý ľudí bavil od prvej, dych vyrážajúcej chvíle v podaní vzdušnej tanečnice Ariadny Vendelovej, až po tú poslednú so záverečnými poklonami, ktoré nemali konca. Publikum veru vyšťavených tanečníkov nešetrilo, a tak sa nakoniec tancoval tzv. „ďakovací poklonový tanec“, len nevedno, či ho priradiť k súčasnému alebo ľudovému. Skôr k ľudskému, lebo oslovil davy.
„Prvotná myšlienka pripraviť toto predstavenie vznikla po tom, čo sme sa stretli s tanečníkmi zo Súkromného konzervatória Zádielska a z PUĽS-u (Poddukelský umelecký ľudový súbor v Prešove). Všetci sme rôzni, jedni sú „ľudovkári“, my sa venujeme súčasnému tancu, ale všetci sme jedna spoločnosť, ale predsa každý je iný. V podstate sme všetci ľudia a všetci sme rovnakí. O tom je predstavenie a preto má názov Par in Parem, čiže rovný medzi rovnými. Je to vlastne o tom, že každý sa vo svojom živote vyrovnáva s tým, že buď sa prispôsobuje spoločnosti, aby bol stále dobrý a uznávaný alebo ide vlastnou cestou, ktorá je niekedy ťažšia, ale o to môže byť čistejšia a konaná vlastne srdcom. Takže o tom to celé je a vyjadrené tancom. Čo sa týka technickej stránky, je zastúpený súčasný tanec, step, ľudový tanec, je k tomu hudba komponovaná špeciálne pre toto predstavenie Petrom Orgovánom, je tam aj projekcia, vzdušný tanec,“ prezradila pred predstavením choreografka Tina Hažinčáková.
A to ešte nikto netušil, ako to celé dopadne a či sa posolstvo Par in Parem naplní. Dnes už môžeme smelo tvrdiť pri pohľade do spokojných a usmievavých tvárí divákov, ktorých ruky tlieskali automaticky, že tanečná misia, plná driny, bola splnená. A na to stačili iba tanečné kroky.
Autori tanečnej show tvrdia, že nebolo jednoduché zosúladiť tak rôznorodý kolektív. Folkloristi museli trénovať súčasný tanec, aby sa k jeho technike priblížili a naopak, súčasní si zastepovali. A tak bolo počuť aj fujaru či husle, ale aj čosi tvrdšie.
Kto v utorok večer nebol v parku, nezažil ten pocit voľnosti, ale nemusí ani zúfať. Taneční divadelníci majú chuť si to zopakovať, aj keď to celé bolo vymyslené pre danú chvíľu a prostredie.
„Chceli by sme vystúpiť tu v parku niekedy v septembri, keď bude teplo. Mali sme pripravenú aj alternatívu vo vnútri, keby bolo zlé počasie, ale to sa nám nepáčilo. Chceme byť vonku. Prostredie dáva predstaveniu úplne inú atmosféru a rozmer– stromy, svetlá, vzduch, je to úplne o inom pocite. Naše podmienky nie sú náročné. Stačí nám stage a tancujeme,“ dodala spoluautorka tanečného projektu, ktorý všetci „rovní“ tanečníci, aj keď v každej sekunde v inej polohe tela a bez výnimky dokonale odtancovali. Ale to všetci videli a precítili.
[nggallery id=144]
