Tulejove fotografie a verše z Vietnamu dýchajú človečinou

 Ži a pamätaj je názov nezvyčajnej výstavy 80  čiernobielych fotografií a veršov z Vietnamu, ktorú budú môcť návštevníci vzhliadnuť v Kasárňach/Kulturparku v budove Bravo od 22. marca do 10. apríla. Ich autorom je Košičan Miro Tuleja (1942), bývalý frontový reportér armádneho denníka Obrana lidu. Jeho dokumentárne fotografie a emocionálne verše (v slovenčine i angličtine) približujú nielen útrapy z vietnamsko-americkej vojny spred 40 rokov, ale aj obrovskú radosť Vietnamcov z prvých dní mieru.

„Vo Vietname som pochopil, že vojna je jedno strašné divadlo, z ktorého po predstavení nemožno odísť. Na jeho doskách sa totiž hrá nepretržite. Tečie v ňom ozajstná krv, strieľa sa ozajstnými nábojmi, ľudia trpia a umierajú od ozajstného bôľu…,”  prihovára sa autor na vstupnom paneli návštevníkom.

„Keď som v januári roku 1970 ako frontový spravodajca po prvý raz letel do Hanoja, mal som 27 rokov,“ spomína Miro Tuleja na svoje začiatky. „Bolo to v čase, keď sme v priamom prenose obdivovali bravúrne pristátia amerických astronautov na Mesiaci. Žiaľ, vo Vietname som na vlastné oči videl, ako ich kolegovia, piloti amerických bombardérov, menia mestá a ryžové polia na mesačnú krajinu…“

Výstava Ži a pamätaj je vlastne výberom z  bohatého Tulejovho archívu. Osud vojnou skúšaného Vietnamu približuje cez tváre a príbehy ľudí, ktoré umocňuje svojimi emocionálnymi veršami. Keď po podpise Parížskych dohôd o skončení vojny a obnovení mieru vo Vietname (1973) po tretí raz letel do Vietnamu, mnohí sa ho pýtali, načo sa tam vracia, keď je už po vojne.Tuleja túto šancu „byť pri tom“ majstrovsky využil. Jeho snímky a verše svedčia o tom, že mier je tým najväčším darom, aký môže venovať človek človeku. Veď sa len prizrite snímke chlapcov, hrajúcich pingpong na ulici, na stole rozdelenom namiesto siete múrikom z tehál. Alebo snímke otca so štyrmi deťmi na bicykli s názvom: Náš oco sa z vojny vrátil! Veta, ktorá tým štyrom deťom znela po rokoch vojnových útrap a strachu o holé prežitie ako rajská hudba.

„Vo Vietname som dospel k poznaniu, že najočakávanejším a najvysnívanejším okamihom každej vojny je jej koniec,“ zdôrazňuje autor. „Platí to aj o všetkých súčasných vojnových konfliktoch – v Sýrii, Afganistane, Iraku či na východe Ukrajiny. Kým vojakov na fronte ako-tak chránia prilby, panciere alebo bunkre, civilisti, najmä ženy a deti, sú bezbranné a zraniteľné ako nahí v tŕní,“  konštatuje autor. Pri práci nikdy neostáva iba chladnokrvným pozorovateľom. Snaží sa vžiť sa do osudov tých, ktorých fotografuje, dokáže trpieť i tešiť sa spolu s nimi. Jeho obrázky dýchajú človečinou, pomáha nimi ľuďom pochopiť samých seba. Pripomína im, že sú stvorení pre lásku, pre účinkovanie v divadle života, nie smrti. To je vlastne posolstvo Tulejovej výstavy Ži a pamätaj dnešku, o tom sú jeho fotografie a verše.

Výstavu Mira Tuleju, venovanú 65. výročiu nadviazania diplomatických stykov medzi Vietnamom a Česko-Slovenskom a 70. výročiu vyhlásenia Vietnamskej demokratickej republiky, podporili  Ministerstvo kultúry SR, Honorárny konzulát Vietnamskej socialistickej republiky v Košiciach a spoločnosť FPT Slovakia.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.