Festival Biela noc  rozžiari 1. októbra nočné ulice Košíc umeleckou hrou svetiel a hudby. Po siedmy raz prinesie nevšedné inštalácie, umelecké hry a zvučné mená. Okrem iných aj taliansku umelkyňu, žijúcu v Rakúsku, Esther Stocker, ktorá bude mať v Galérii Alfa v Kasárňach/Kulturparku výstavu s názvom „Approaching Loneliness“ od 30. septembra do 30. októbra.

Ako u nej býva zvykom, dominujú na nej len čierne a biele geometrické formy. Maliarka, fotografka a predstaviteľka priestorovej tvorby sa preslávila doma i v zahraničí originálnymi inštaláciami, ktoré využívajú špecifiká daného priestoru. Jej tvorba je založená predovšetkým na vizuálnej hre, optickej ilúzii, narušovaní geometrického radu i na popretí pravidiel perspektívy. Návštevníkov ohromuje predovšetkým veľkoleposť inštalácií a nezabudnuteľný dojem z fyzického prežitia vo vnútri transformovaného priestoru, zbaveného vlastných limitov.

 „V geometrii je nepopierateľná pravda, ale snažím sa nájsť veci, ktoré som nehľadala. Moje maľby a inštalácie sú zamerané najmä na zredukované geometrické štruktúry a ich schopnosť meniť sa. V tejto súvislosti ma zaujímajú kontrastné póly zmeny: že zmena môže viesť k rozvoju alebo ku kolapsu,“ charakterizuje svoju tvorbu autorka.

Fascinuje ju skutočnosť, že malá formálna odchýlka (napríklad priamky v rámci mriežky) môže spôsobiť dezorientáciu. Dezorientáciu, ktorá nie je iba vizuálna, je kognitívna: známe sa už nedá rozpoznať, pocit istoty sa stráca. Aj keď to nepoznáme, predpokladáme, že to bude mať nejakú formu a očakávame, že sa táto forma bude správať nejakým predvídateľným spôsobom.

„Osobne ma nadchýna spôsob, akým rozpoznávame tieto očakávania až vtedy, keď sa nenapĺňajú. Najviac zo všetkého ma fascinujú formálne paradoxy, logika rozpornosti.  To, že štruktúra môže byť usporiadaná, a zároveň neusporiadaná a presnosť geometrie sa niekedy stáva nepresnou,“ vysvetľuje umelkyňa.

Esther Stocker pochádza z Talianska. Narodila s v roku 1974 v meste Silandro v južnom Tyrolsku. Študovala v roku 1994 na Akademie der Bildenden Künster vo Viedni, v r. 1996 na milánskej Accademia di Belle Arti di Brera a v r. 1999 v Spojených štátoch na kalifornskej vysokej škole Art Center College of Design v Pasadene. Žije vo Viedni. Samostatne vystavuje od roku 1997. V inštaláciách, klasickej a nástennej maľbe, fotografii i videu pracuje s minimalistickým výrazovým slovníkom čiernych, bielych a šedivých geometrických foriem. Zložité systémy rastrov tvoria opticky pôsobivé štruktúry.

Má za sebou rad realizácií v architektúre a úspešné výstavy v popredných svetových galériách súčasného umenia (napr. vo viedenskej Kunsthalle, viedenskom MUMOK, CCNOA v Bruseli, Künstlerhaus v Hannoveri, MACRO Roma Courtesy OREDARIA Art Contemporanee v Ríme, v rade galérií súčasného umenia v Londýne a inde). V roku 2004 dostala rakúsku prestížnu cenu Otto Mayera.