Umelecké návraty do výstavných priestorov Kunsthalle/Haly umenia

Reprezentatívne priestory Kunsthalle/Haly umenia nezívali za uplynulé roky prázdnotou. Okrem iných kultúrnych podujatí, koncertov či divadelných predstavení tam návštevníci mohli nájsť celý rad výstav významných domácich i zahraničných umelcov. Bývalá plaváreň sa tak zmenila na miesto prezentácie súčasného umenia.

Rok 2020

Leto bolo v Kunsthalle/Hale umenia „poznačené“ kvalitným súčasným umením. V rámci výstavného formátu Creative Playgrounds #4, ktorý bol zameraný na rôznorodé formy multimediálneho umenia, sa svojou tvorbou predstavili rôzni zahraniční aj domáci autori. „Kreatívne ihriská” ponúkli štyri samostatné výstavy. „Involving immersion” obsahovala sériu umeleckých videí a krátkych filmov umelcov ako Pepe Beas (AR), Josef Dabernig (AT), Endre Koronczi (HU), Sajan Mani (IN), Myriam Moreno Martinez (ES), Vanessa White (AU) a ďalších. Výstava poľskej dvojice Joa Zak & Mark Starel predstavila celok „Statistical every day“. Išlo nielen o zobrazenie „kreativity“ každodenného života, ale aj o samotné umelecké spracovanie štatistických údajov. Umelkyňa Katarína Balúnová (SK) reflektovala v rámci výstavy „Evergreen“ špecifickú tému ekológie a dystópie. V multimediálnej inštalácii priblížila situáciu v blízkosti Slovenského raja. Multimediálny umelec Richard Kitta (SK) predstavil dielo zo série digitálnych panoramatických projekcií s názvom „Self-pages“. Vizualizácia dát odkazuje na konvenciu lineárneho čítania a vnímania. ktoré ovplyvňujú aj naše konanie.

Diela anglického graffiti umelca Banksyho a tvorbu „neznámej“ street art umelkyne Poppy, ktoré zapožičalo Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach (MMUAW), si mohli návštevníci pozrieť v rámci výnimočnej multimediálnej výstavy „streetartovej elity“ Banksy & Poppy. Predstavila práce, ktorých témou bola aktuálna vojnová a sociálna problematika, pričom diela demonštrovali aj ďalšie globálne či naliehavé civilizačné otázky. Diela Banksyho vznikali priamo v uliciach veľkomiest, kde najprv pútali pozornosť okoloidúcich a až neskôr sa stali korisťou kurátorov a zberateľov umenia. Jeho pouličné umenie je nezameniteľné, satirické, nesie politické, ale najmä etické posolstvo. Autorova  identita je anonymná. Paralelne prebiehal v uliciach miest Slovenska outdoorový výstavný projekt „Podporujeme umenie“, ktorý priniesol diela svetoznámych umelcov – Andyho Warhola, Banksyho a Poppy.

Rok 2019

Festival súčasného umenia Biela noc 2019 priniesla opäť veľa vizuálnych zážitkov po celom meste. V Kunsthalle/Hale umenia vystrčila svoje chápadlá z okien a strechy chobotnica. Objekt Octopus neútočil na ľudí ako mýtická bytosť, ktorá práve vyliezla zo štvorprúdovky s vodnou históriou, ale útočilo umenie. Neprehliadnuteľné, monumentálne, napriek tomu však farebné a hravé. Útočilo vizuálne na všetky zmysly. Nafukovačky “väčšie ako život” z dielne Filthy Lukera a Pedra Estrellas ozvláštnili už mnohé svetové metropoly, boli súčasťou umeleckých festivalov, ale aj vystúpení Cirque du Soleil či otváracieho ceremoniálu Paralympijských hier v Londýne. Vo vnútorných priestoroch haly britský umelec Luke Jerram previedol divákov svojim monumentálnym dielom vesmírom a priniesol ďalší vizuálny zážitok. impozantná napodobenina Zeme dosahovala v priemere 7 metrov, pričom každý centimeter predstavoval približne 18 km zemského povrchu tak, ako ho svojimi prístrojmi zachytila NASA. Išlo o vernú, trojdimenzionálnu napodobeninu našej planéty, ktorej cieľom bolo poskytnúť divákom podobný pocit, aký zažívajú astronauti počas kozmických ciest.

Do virtuálneho priestoru posunuli diváka diela Ašota Haasa. Košický výstavný projekt predstavil renomovaného slovenského výtvarníka v pozícii výrazného predstaviteľa slovenskej scény opticko-geometrického umenia. Išlo o ojedinelé spojenie sochárskych prístupov, sklárskych hmôt a dizajnu elementárnych geometrických foriem. Výstava priniesla retro zostrih jeho aktuálnej tvorby za posledné desaťročie (od roku 2007) v celej šírke jeho záberu médií a materiálov:  sklo, plexisklo, hliník, svetlo, serigrafie atď. Vo svojich nadčasových dielach spája svet reálny a virtuálny prostredníctvom nových materiálov a technológií. Často používa bazálne tvary, kruh a štvorec, ktoré transformuje do podoby tretej dimenzie. Umelec vytvoril jedno ucelené svetelno-zvukové prostredie, plné geometrických tvarov, dynamiky a variability.

Medzinárodná výstava súčasného mediálneho umenia predstavila tvorbu vyše 25 multimediálnych umelcov z Poľska, Česka a Slovenska. Kurátorský výber pod názvom No Power No Art ponúkol rôznorodú škálu umeleckých foriem, ako interaktívny objekt a inštalácia, video art a expandovaná fotografia, zároveň priblížil presahy nových médií do súčasnej maľby i grafiky. Podstatná časť výstavy sa venovala digitálnej animácii, concept artu či game artu. Poukázala aj na kreativitu študentov vysokých umeleckých škôl, ktorých charakterizuje multimedialita, interaktivita, hravosť a nápaditosť. Okrem tvorby Ateliéru nových médií na Fakulte umení v Košiciach, boli prezentované aj multimediálne diela z ateliéru Intermédiá a digitálne médiá na Akadémii umení v Banskej Bystrici a z Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Zo zahraničných vystavovateľov treba určite spomenúť vybrané ateliéry z ASP Katovice alebo Fakulty designu a umění L. Sutnara v Plzni.

Rok 2018

Najcennejšie archívne dokumenty, mapujúce vyše 100 rokov existencie Slovenska, si mohli návštevníci pozrieť  na unikátnej zážitkovej výstave s názvom Na ceste k slovenskej štátnosti. Pripravilo ju Ministerstvo vnútra v spolupráci s archivármi z celého Slovenska v rámci osláv 25. výročia vzniku Slovenskej republiky, 50. výročia obrodného procesu a 100. výročia vzniku Československej republiky. Viac ako 600 archívnych audiovizuálnych a 3D dokumentov priblížilo dianie, ktoré formovalo našu súčasnosť. Prezentácia bola neopakovateľnou príležitosťou pre odborníkov i nadšencov všetkých vekových kategórií obohatiť si vedomosti o historickom vývoji vzniku Československa a nasledujúcich dejinných udalostí až po vznik súčasnej Slovenskej republiky. Na ceste k slovenskej štátnosti sme sa mohli zastaviť pri jednotlivých rozhodujúcich obdobiach. Výstava nás previedla ôsmimi dôležitými historickými medzníkmi.

Výstava Radšej byť, ako vyzerať predstavila českého umelca Jiřího Davida cez videotvorbu a fotografie. Socha ako symbol Nežnej revolúcie, ktorá je zhotovená z viac ako 85-tisíc kľúčov FAB, sa týči v parku na Moyzesovej ulici do výšky siedmich metrov. Autor zoskupil kľúče do zvláštnych tvarov, ktoré vytvárajú slovo Revoluce. Skulptúra váži jednu tonu a ďalších osem podstavec. S jeho ďalšími dielami sa verejnosť mohla zoznámiť na pilotnej výstave v meste Košice, ktoré sa ako prvé na Slovensku stalo súčasťou prestížneho klubu – Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network). Okrem Kľúčovej sochy je Jiří David autorom už ikonických diel, ako sú Srdce na hrade, Skryté podoby či Bez súcitu. Srdce sa stalo snáď najznámejším umeleckým artefaktom v Českej republike, vzbudilo veľké vášne a sám autor ho nazval „lakmusovým papierikom citu pre a proti v spoločnosti“.

Pri príležitosti 100. výročia založenia  prvej Československej republiky Veľvyslanectvo nórskeho kráľovstva na Slovensku a Slovenská národná knižnica v Martine pripravili výstavu o živote a diele Bjørnstjerne Bjørnsona (1832 – 1910). Jej cieľom bolo priblížiť nórskeho laureáta Nobelovej ceny za literatúru (1903), bojovníka za práva malých národov a priateľa Slovákov pod názvom Pocta Bjørnsonovi. Jeho pamiatku pripomína aj moderný pamätník, ktorý je umiestnený v Mestskom parku. Autorom diela, ktoré symbolizuje otvorenú knihu i vtáka, je architekt Miroslav Beličák. Významnému medzinárodnému obhajcovi práv Slovákov v časoch národnostného útlaku Košice k storočnici od jeho úmrtia venovali a ešte v roku 2010 odhalili iný pamätník pri Ružínskej priehrade, ktorý však bol zničený. V súčasnosti je historický dlh nórskemu prozaikovi, dramatikovi, básnikovi a publicistovi splatený v podobe nového moderného objektu, ktorý nám ho pripomína. Výstava priblížila originálne archívne rukopisy, fotografie, knižné a umelecké exponáty, ako aj reprodukované dokumenty.

Priestory Kunsthalle/Haly umenia ponúkli návštevníkom prezentáciu tvorby umelcov, ktorí pedagogicky pôsobia na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umenia Technickej univerzity v Košiciach. Diela niekoľko desiatok autorov  sme mohli vidieť na výstave NO GO NO REPLY. Slovenské výtvarné umenie vždy bolo na európskej úrovni aj počas totalitného utláčania vo forme tzv. alternatívneho umenia, ale dnes už sú dvere otvorené dokorán do celého sveta. Medzi vystavujúcimi sme mohli nájsť Juraja Bartusza, Radovana Čerevku, Adama Szentpéteryho, Rudolfa Sikoru, Petra Rónaia, Michala Murína Lenu Jakubčákovú, ale aj Luciu Dovičákovú, Svetlanu Fialovú, Richarda Kittu, Matúša Lányiho, Petra Machajdíka, Michala Machciníka, Mariána Moflára, Evu Moflárovú, Ivana Novotného, Zbyňka Prokopa, Erika Sikoru, Borisa Sirka, Mariána Straku, Borisa Vaitoviča a Jána Vasilka. Každý mohol vyzvať priateľa na prezentáciu svojho diela, a tak sa okruh rozšíril o umelcov ako sú Erik Binder, Janka Duchoňová, Mario Chromý, Pavla Sceranková,  Rudolf Sikora, Jindřich Štreit, Ľubo Stacho a nežijúci umelci medzinárodnej výtvarnej scény Milan Adamčiak, Mária Bartuszová a Július Koller. Medzi vystavujúcimi sa ocitli aj bývalí študenti Ivana Komanická a Beke László.

Rok 2017

Počas festivalu súčasného umenia Biela noc sa Kunsthalle/Hala umenia zmenila na vesmírne centrum. Nad bazén sa zniesol Mesiac – monumentálne dielo Luka Jerrama. Britský umelec sa špecializuje na veľkolepé umelecké práce obrovských rozmerov. V diele Museum of Moon (Múzeum Mesiaca) vytvoril objekt s priemerom sedem metrov, ktorý verne pripomína Mesiac. Tvorili ho detailné zábery NASA z mesačného povrchu v mierke približne 1:500 000. Svietiaci Mesiac bol jedinečnou príležitosťou ocitnúť sa vesmírnemu telesu takmer na dotyk. Inštalácia bola prepojením záberov Mesiaca, mesačného svetla a sprievodnej zvukovej kompozície oceňovaného skladateľa Dana Jonesa. Austrálska umelkyňa Amanda Parer priviedla návštevníkov z vesmíru. Po veľkých žiariacich zajacoch sa tentoraz s dielom Fantastic Plane medzi  ľudí zostúpili obrovskí humanoidi. Jeden z nich pristál na budove Kunsthalle.

Výstava súčasného mediálneho umenia pod hravým a výstižným názvom CREATIVE PLAYGROUNDS uviedla viacerých autorov z domácej a zahraničnej media artovej scény, ale priblížila aj inovatívne projekty, ktoré svojou témou a koncepciou oscilujú medzi umením a vedou. Divák mal možnosť vzhliadnuť umelecké koncepty z prostredia prestížneho festivalu Ars Electronica, ktorý sa koná každoročne v rakúskom Linzi a „vyskúšať si“ diela v podobe digitálnych interaktívnych inštalácií. Media art – to je široké pole možností a žánrov. Je to aj návod, ako kreatívne prežiť v dnešnom virtualizovanom svete a nestratiť sa.„Kreatívne ihriská“ obsahovali diela, ktoré sú kompatibilné s dnešnými technologickými trendmi a často ich charakterizuje interaktívnosť či performatívnosť. Hravosť je mediálnemu umeniu blízka a mnohé prezentované diela mohli diváka zaujať práve tým.

Občianske združenie Club milovníkov umenia Košice CMUK pripravilo prvú z cyklu výstav Slovenské a české výtvarné umenie 20. storočia, pozostávajúcu z diel z košických súkromných zbierok. Zberateľská výstava svojou koncepciou vybočila z profilu obvykle prezentovaného galerijnými výstavnými prezentáciami. Zbierky, sústreďujúce solitérne diela i širšie kolekcie, sa pozvoľna stávajú svedectvom plynúceho času. Prezentovaním jednotlivých diel je možné poukazovať na premeny umenia, vkus jednotlivých zberateľov i hľadanie meniacej sa umeleckej krásy. Komorný výber približne päťdesiatich diel českých a slovenských umelcov poukázal na širší a významný záujem o zbieranie diel výtvarného umenia v košickom prostredí. České umenie odkázalo na tradíciu a prítomnosť českého spoločenského a kultúrneho prostredia, významnou mierou podieľajúceho sa na formovaní mesta v uplynulom storočí.

Výstava MASS (Media Art Slovak Scene) 2017 / vol. 1 bola výberom diel súčasnej generácie študentov a absolventov ateliérov, orientovaných na súčasné mediálne umenie z prostredia Fakulty umení  TU v Košiciach, Akadémie umení v Banskej Bystrici a bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení. Media art je umeleckým žánrom, ktorý je v našom prostredí nie úplnou neznámou, napriek tomu sa kurátori výstavy domnievajú, že je propagácia týchto foriem umenia stále potrebná a žiaduca. Aj preto sa rozhodli odprezentovať tvorbu ateliérov, ktoré existujú už niekoľko rokov a pozitívne profilujú mladé generácie umelcov. Výstava predstavila veľkoformátové projekcie súčasného video art-u, ponúkla vybrané digitálne a interaktívne inštalácie a v neposlednom rade diela z oblasti game art-u, ktoré reagujú na najnovšie trendy v hernom priemysle. Návštevník výstavy mal možnosť vidieť rôzne prístupy v tvorbe, ktorá využíva rôzne technologické a inovatívne prístupy, ako aj autorské koncepcie, charakterizujúce stratégie v súčasnom umení.

Rok 2016

Metodické sny bol názov výstavy českého vizuálneho umelca, autora experimentálnych a intermediálnych projektov Jiřího Černického. Na výtvarnej scéne sa sebavedomo pohybuje od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Začiatky jeho tvorby sú späté s industriálnym prostredím severných Čiech, kedy v rade radikálnych performancií a esteticky surových inštalačných realizácií reagoval na vypätú sociálnu a ekologickú situáciu, charakteristickú pre tento región. Po presune do Prahy a ukončení štúdií sa definitívne dostal do širšieho povedomia prostredníctvom komplexných projektov. V jednom z najznámejších – Prvá sériovo vyrábaná schizofrénia kombinoval kolaboratívne princípy, priemyselné technológie, estetiku súdobého dizajnu a modernistickú umeleckú tradíciu, keď nechal vyrobiť motorkársku prilbu, odkazujúcu svojim výrazom ku slávnemu Munchovmu dielu Výkrik. V realizáciách ďalej rozvíjal dlhodobo sledovaný koncept vizionárskeho aktivizmu, vedený vierou v potenciál umenia, v jeho možnosti iniciovať spoločenskú zmenu.

Český umelec Robert Vlasák pripravil pre priestor malého bazénu krytej plavárne site-specific inštaláciu Od Hladiny Do, ktorá rozohrávala rafinovaný dialóg medzi architektúrou tohto miesta, pevne určenou pôvodnou funkciou a jej novým obsahom, zacieleným na posilňovanie kultúrnej kreativity a estetickej imaginácie. Rekonštrukcia stavieb a ich využívanie na iné, nové účely, stavia fragmenty pôvodných, predovšetkým technologických prvkov do zvláštnych pozícií. Inštalácia Do hladiny so spomienkou na predchádzajúce naplnenie počíta. Napúšťanie a vypúšťanie, objavovanie a miznutie vody sa v cyklickom rytme opakuje. Technologické princípy a rozmáhajúce sa používanie digitálne riadených strojov, za pomoci ktorých je možné vytvárať trojrozmerné objekty, boli impulzom ku vzniku projektu Od hladiny. Navršovaním sypaného materiálu do vody vytvoril autor miniatúrny model podivného skalnatého pohoria.

Francúzsky umelec Vincent Leroy je Košičanom známy svojimi svetelnými inštaláciami už z predchádzajúceho ročníka Bielej noci. Návštevníci mali možnosť prechádzať sa po jeho unikátnom diele Mechanické pole, posiatom stovkami svietiacich stebiel trávy a užívať si výnimočnosť okamihu. Tentoraz prekvapil monumentálnym dielom Boreal Halo, ktorým vtiahol divákov do svojho imaginárneho sveta. Hypnotizujúci kruhový objekt o priemere 10 metrov sa magicky vznášal v priestore, vlniac sa do rytmu Aurory Borealis (Polárnej žiary). Inštalácia vyjadrovala želanie spomaliť čas, znázorňovala jemný éterický pohyb a vtiahla do inej dimenzie. Vincent Leroy rád „znižuje otáčky“. Od diváka vyžaduje určitý čas, chvíľu, ktorú venuje výhradne jeho dielu. Je známy precíznym technickým prevedením inštalácií, ktoré zanechajú silný vizuálny zážitok. Jeho umenie diváka priamo zasiahne a otvorí ho k absorbovaniu kúzla.

Ján Mathé pre 21. storočie bol názov výstavy, ktorá načrela hlbšie do umelcovho ateliéru a viac odkryla tajomný svet významného sochára. Sústredila sa na výber ťažiskových figurálnych a abstraktných prác s dôrazom na moment prelomu, počas ktorého autor opúšťa klasické sochárske pozície a prikláňa sa k biomorfnej abstrakcii.  Osobitné miesto majú realizácie vo verejnom priestore. Výstava priblížila vývoj autorovej tvorby od začiatku 50. rokov 20. storočia až po kresby z posledných dní svojho života. Mathého tvorba je Košičanom známa z mnohých exteriérových realizácií. Je to takmer 20 sôch, ktoré sú umiestnené na rôznych a rôzne sa meniacich miestach. Autori výstavy sa snažili  upriamiť pozornosť nielen na ne, ale aj na diela, ktoré s nimi  súvisia, predchádzali im a slúžili ako modely a vzory. Vystavené kresby vyjadrili autorské rozmýšľanie a zároveň zmapovali momentálny stav exteriérových diel. V hale sme mohli vidieť veľké epoxidové modely jeho monumentálnych realizácií, ktoré v Košiciach máme. Spolu s kresbami bolo vystavených viac ako sto diel.

Zdena Kolečková a Michaela Thelenová doslova rozvírili Prach v medzerách výstavou s týmto názvom, ktorá predstavila dve neprehliadnuteľné autorky, reprezentujúce silnú generáciu českého výtvarného umenia. To, čo je pre obidve autorky spoločné, je záujem o veľmi špecifickú historickú a spoločenskú situáciu v Ústí nad Labem. Je to jedno z miest, ktoré sú symbolom bývalých Sudet, kde po stáročia žila silná nemecky hovoriaca komunita. Po druhej svetovej vojne bola na základe Benešovych dekrétov odsunutá. Autorky sa sústredili na to, aby rozprávali príbeh tohto miesta v historickej perspektíve. Obidve majú podobný prístup, ale na výstave vidieť aj určitú odlišnosť. Zdena Kolečková pracuje v širšom spoločenskom kontexte. Príbuznou tematikou sa zaoberá aj Michaela Thelenová, ale jej pohľad je temer výhradne modelovaný cez intímne rodinné prostredie.

Rok 2015

Srbskí umelci, ktorí prekračujú hranice rôznych disciplín, formátov a priestoru sa v Košiciach predstavili na výstave Podmanená existencia s podtitulom Umelecká scéna srbského súčasného umenia. Sú to nomádi v nepretržitom pohybe – buď skutočnom alebo virtuálnom. Stali sa bádateľmi, objavujúcimi iné kultúry, do ktorých prenikli, zaznamenali a spracovali odpozorované a následne svoju skúsenosť zreprodukovali. Sú nositeľmi nového poznania, myšlienok a konceptov, ktoré prenášajú do nového geopolitického prostredia. Vďaka kontaktom medzi umelcami z Čínskej republiky Taiwanu a Srbska sa zrodil ojedinelý projekt Cargo East, ktorý nastoľuje niekoľko otázok, týkajúcich sa podobnosti a odlišnosti týchto geograficky vzdialených regiónov. Nadviazaný dialóg slúžil ako východisko pre spoločný koncept a zároveň bol podnetom pre analýzu dôležitosti geografického umiestnenia a jeho vplyvu na rozvoj súčasnej umeleckej tvorby. Koncept využíva rôzne umelecké prístupy, ktoré skúmajú vzťahy medzi súčasnou umeleckou tvorbou a vedeckým, technologickým, prirodzeným, spoločenským a osobným prostredím.

Múzeum súčasného umenia vo Vroclave v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave pripravili ako súčasť programu projektu Vroclav – Európske hlavné mesto kultúry 2016 výstavu pod názvom Divoký západ – história vroclavskej avantgardy. S ňou sa predstavili aj v Košiciach. Vroclav, mesto nachádzajúce sa na znovu získanom území, ktoré malo pred druhou svetovou vojnou takmer milión obyvateľov, sa dlhé desaťročia nedokázalo pozviechať zo skazy, ktorú napáchali nemecké vojská pri obliehaní v roku 1945.  V tomto fascinujúcom meste na “Divokom západe”, ležiacom na hranici komunistickej krajiny, na rozhraní rôznych kultúr a migrácie, umelci v duchu slobody a nezávislosti vytvorili svoj vlastný originálny mikrokozmos, v srdci ktorého pulzovalo smelé experimentovanie a medzinárodná spolupráca s partnermi z oboch strán železnej opony. Výstava predstavila takmer 500 umeleckých diel, filmy, dokumentárne fotografie, predmety, audio záznamy z oblasti vizuálneho umenia, architektúry, územného plánovania, divadla, filmu, dizajnu a každodenného života vo Vroclave od roku 1960 po súčasnosť.

Dvojica etablovaných autorov – český maliar Jiří Georg Dokoupil a slovenský sochár Viktor Frešo sa predstavili na spoločnej výstave s názvom  „Dokoupil, Frešo“.  Ich tvorba je založená na experimente s rôznymi autorskými prístupmi a technikami, nevytvárajúc si však svoj vlastný štýl alebo rozpoznateľný rukopis. U oboch sú rozpoznateľné len konkrétne práce, tvorené  vo formou odlíšených tematických sériách. V priebehu rokov priniesol Dokoupil celý rad inovatívnych maliarskych techník, ktoré podáva v ucelených cykloch (maľba pneumatikou, bičom, banánom, sadzami, dymom sviečky a pod.).  V Košiciach prezentoval sériu malieb s mydlovými bublinami. Frešo prezentoval súbor veľkorysých elementárnych objektov, v ktorých ide o hybridné spájanie materiálov a kontextov: kombinácia hrdzavého železa a lesklej hliníkovej konštrukcie, estetiku DIY východného bloku (dielenský stôl, zverák s rúrkou, nefunkčné výťahy) s osobným zázemím autora (hudba, svetelné rampy, show bussiness).

Aktuálne diela predstavil etablovaný košický maliar Ján Vasilko na samostatnej výstave pod názvom „Hindustriálne poSoľstvá a povesti“, ktorá bola prierezom jeho tvorby. Autor pracuje s redukciou formy čistých plôch a elementárnych tvarov na rozhraní abstrakcie a figuratívnosti. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä maľbe, v ktorej spája industriálne motívy, prvky priemyselného a grafického dizajnu a urbanistického projektovania, ale aj odkazy na umelecké smery ako konštruktivizmus či kubizmus. Diváci mohli vidieť paralelne niekoľko nosných línií autorovho uvažovania v maľbe – rozptýlené abstraktné štruktúry levitujúcich priemyselných prvkov, nefunkčných strojov a fragmentov, silné konštruktivistické kompozície a fiktívne architektúry. Zároveň bola uvedená nová séria jeho prác,  ktorá obnovuje prvotnú „ železnú“  ikonografiu jeho diel – podivné hybridné stroje a nástroje – post-industriálne totemy a ich nové dadaistické „JRD story“.  Na obrazovej scéne figurujú znova osvedčené predmety a príbehy:  kombajny, žatva, klasy, francúzske kľúče, motorové píly, vysávače, veže a pod.

Na výstave „Všade dobre, doma najlepšie“ sa verejnosti  predstavilo deväť umelcov – Cyril Blažo, Miroslav Csölle, Matej Gavula, Erik Janeček, Denis Kozerawski, Peter Sit, Milan Tittel, Martin Vongrej a Andrej Žabkay. Spoločne sa venujú performačnému prejavu, skúmaniu rôznych efemérnych, banálnych situácií každodennej reality, niekedy s náznakom analýzy, inokedy z pozície pozorovateľov a nezaujatých svedkov. V spojení so značkou XYZ umelci vytvárajú špecifickú formu kolektívneho prežívania a umeleckej reflexie skutočnosti. Ich charakteristickým prejavom, viac ako hmotné artefakty – diela – objekty, sú komentáre zažitého a premysleného, objavené situácie, nájdené súvislosti, ktoré často zhmotňujú a zviditeľňujú minimálnymi prostriedkami. Ich spoločnými východiskami boli post-konceptuálne prístupy, krátke video-akcie a skeče, rozličné drobné vstupy, komentáre a intervencie do verejného priestoru.

Výstava s názvom Ze středu ven – umění regionů 1985-2010, hľadala odpovede na rad otázok, spojených s procesom decentralizácie českej umeleckej scény a rozvojom nových umeleckých centier. Zmapovala vývoj regionálnych umeleckých scén vo vybraných mestách České Budějovice, Hradec Králové, Liberec, Olomouc, Ostrava, Plzeň, Ústí nad Labem a Zlín v dielach 33 umelcov. České výtvarné umenie prešlo od roku 1989 výraznou premenou, pričom jedným z rozhodujúcich faktorov jeho vývoja sa stal proces demokratizácie umeleckej produkcie a jeho inštitucionálneho rámca. Výstavný projekt predovšetkým dokresľoval plastickú podobu vývoja českého umenia po roku 1989. Zameral sa na doposiaľ neprebádané vzťahy medzi dominantnými umeleckými centrami (Praha, Brno) a pulzujúcimi regionálnymi scénami a upozornil tiež na fakt, že celý rad ich predstaviteľov sa postupne výrazne etabloval v medzinárodnom kontexte (Pavel Mrkus, Jiŕí Surůvka , Michal Škoda a ďalší).

Nové expozície opäť zmenili Kunsthalle/Halu umenia na obrovské výstavisko. Okrem 33 českých umelcov, prezentujúcich diela vizuálneho umenia českej umeleckej scény a jej nových umeleckých centier Ze středu ven – umění regionů, zvukovej site-specific inštalácie Petra Machajdíka Tolleranz – 4 strany zvuku sa verejnosti predstavil so svojimi sochárskymi dielami aj  Marián Straka na výstave Primárne formy. Vo svojej tvorbe sa zaoberá skúmaním foriem, ich vzťahu k subjektom v ich prostredí, prostrediu ako takému a ich existencie v kontexte dejín výtvarného umenia. Prostredníctvom nájdených prírodných artefaktov (kmene stromov, koreňové systémy stromov, neskôr aj prostredníctvom minimalistických kovových reliéfov a v súčasnosti prostredníctvom minimalistických kovových a epoxidových, zváraných a odlievaných objektov, umiestnených v kruh tvoriacich kompozíciách, otvoril priestor pozorovateľovi  k intuitívnej interakcii.

Rok 2014

Bez „spacáka“, špeciálnej horolezeckej výstroje a teplého oblečenia ste sa mohli pomyselne dostať do nadmorských výšok, kam sa šplhajú len tí najzdatnejší muži s vypätím síl, ktorí chcú prekonať samých seba a zažiť nekonečný pocit voľnosti a slobody. Chcú pokoriť tie najvyššie, najnedostupnejšie, a zároveň najnebezpečnejšie štíty tejto planéty. Návštevníci výstavy Mohutnosti sa mohli poprechádzať po horách, ktoré sochár Štefan Papčo preniesol do interiéru haly, aby im priblížil svet, v ktorom sa ako horolezec pohybuje. Sprostredkovať im chcel zážitky a pocity zo situácií, ktoré prežíva človek v prírode, keď sa musí spoľahnúť iba sám na seba a bojovať so svojou fyzickou i psychickou silou. Rovnako do prírody preniesla aj výstava Jána Zelinku RE – FORMA, ktorý sa venuje skúmaniu pojmu socha/sochárstvo/objekt. Predstavil najnovšie diela, ktoré vytvoril novou technikou. Pôvodné tvary objektu prekrýva a kopíruje, spája, zjednodušuje a dopĺňa o odlievanie do pôvodnej, dnes už neživej formy života. Ruský umelec Viktor Pivovarov sa predstavil výstavou De Profundis. Vidieť sme mohli 60 diel – tri ucelené maliarske cykly a dva albumy kresieb. V nosných sériách priniesol maliarsku skratku a hranatú  štylizáciu figúr, iróniu a interpretáciu klasiky aj  avantgardy, post-malevičovskú rétoriku, aj poetiku.

Košičania si nenechali ujsť príležitosť byť pri tom, keď sa nočné mesto zažne a svetlá rozžiaria ulice. V poradí piaty festival súčasného umenia Biela noc prilákal tisícky ľudí, aby videli, čo pre nich pripravili umelci. V Kunsthalle/Hale umenia pre nich prichystala francúzska umelkyňa Elise Morin už po tretí raz prekvapenie. Jej projekt WASTE LANDSCAPE vysoko prekročil očakávania o vysokej umeleckej hodnote kolosálnej inštalácie na 600 metroch štvorcových, vytvorenej zo 60-tisíc CD nosičov. Kopuly pripomínajúce mega bochníky sa trblietali vo vždy inom lome svetla a premieňali pomyselnú krajinu na trblietavú zem plnú odleskov a nádhery. Vizuálne krásna a zaujímavá inštalácia bola pritom vlastne krajinou odpadu, ktorým sa naša zem zapĺňa. Niesla v sebe nielen umelecké, ale aj ekologické posolstvo jeho nevyhnutnej recyklácie.

Návštevníci si mohli pozrieť prvú individuálnu retrospektívnu výstavu českého autora Jiřího Kovandu Tri člny plávajú pospolu. Je to umelec, performer, maliar a kresliar, ktorý pripravuje objekty a inštalácie, pedagóg na dvoch vysokých umeleckých školách – na pražskej Akadémii výtvarných umení a Fakulte umení a dizajnu v Ústí nad Labem. Retrospektívny zostrih priblížil jeho vývoj od 70. rokov, kedy pracoval v postmodernej lekcii v abstraktnej maľbe. Ďalšia časť výstavy bola venovaná 90. rokom, kedy sa sústreďoval na drobné inštalácie – drevené objekty, škatuľky s malým geometrickým vzorom. Tretiu časť tvorili práce po roku 2000. Špeciálny blok bol venovaný starším akciám. Jednou bola známa kultová vec Sedím a čakám, kým mi niekto zavolá z roku 1976 a podobná akcia z roku 2008 Znovu sedí a čaká. Je tam napísané telefónne číslo a text, že keď niekto zazvoní, nezdvihne to, ale všetci okoloidúci tak môžu urobiť .

Sedemdesiate výročie vypuknutia Slovenského národného povstania zachytili aj umelci vo svojich výtvarných dielach, ktoré predstavili na výstave s názvom SNP –  Nepovinná výstava. Výstava bola venovaná téme Slovenského národného povstania v slovenskom výtvarnom umení v dielach klasikov, zastúpených v zbierkach Slovenskej národnej galérie a ich reflexiou vo výtvarných prácach súčasných slovenských umelcov. Chcela ukázať ne-povinné a dobrovoľné vyrovnanie sa autorov s náročnou témou, na rozdiel od kanonizovaných predpísaných vyjadrení predchádzajúceho režimu, po 20-ročnom období nezáujmu o túto presýtenú tému. Umelci a umelkyne zareagovali rôzne – niekedy staršou prácou, ktorá v nových súvislostiach získala nový obsah, inokedy novým dielom. Vystavené diela pritom zahŕňali širokú škálu techník a prístupov – od mäkkej sochy, reliéfu, maľby na stenu, videa, performance, inštalácie objektovej i zvukovej.

V Kunsthalle/Hale umenia sme si mohli pozrieť unikátnu výstavu súčasného umenia pochádzajúcu z Krakova. V zbierke medzinárodného výstavného projektu „K-ART-A” sú aj slovenské umelkyne. Na vernisáži vítali ľudí pri vchode do výstavných priestorov soľou. Nie soľou a chlebom ako je to na Slovensku zvykom, ale soľou a rôznymi formami umenia, ktoré prezentovali poľskú súčasnú scénu. Soľ bola len súčasťou jedného z neprehliadnuteľných umeleckých diel. Zbierka má viac ako 450 diel od 60 autorov a skupín. Do Košíc priniesli najpozoruhodnejšie diela. Zaujímavou bola veľká kolekcia kresieb Marka Chlandu. Niektoré boli dokonca prezentované skôr na Slovensku a až potom v Poľsku. K takým patrí dielo Moniky Sosnowskej. Zbierka bolbudovaná ako medzinárodná, preto boli medzi vystavujúcimi nielen poľskí, ale aj veľa zahraničných umelcov – maľby Ukrajinca Serhija Čajku, videa Japonky Miho Iwaty, objekty maďarskej skupiny Little Warsaw a Krištofa Kinteru z Čiech, nakoniec aj práce dvoch slovenských umelkýň – video Pavlíny Fichty Čiernej a kresby a sadrové objekty Denisy Lehockej.

Výstava Privátny nacionalizmus/Private Nationalism zachytávala rôzne prejavy neznášanlivosti. Zapojili sa do nej krajiny V4, Nemecko a Turecko. Predstavila široký záber foriem vizuálneho umenia – od objektov, inštalácií, cez maľbu, fotografiu či zvukovú inštaláciu. Cieľom putovného výstavného projektu bolo ukázať, akým spôsobom môže byť táto téma vnímaná prostredníctvom ľudí, ktorí žijú spolu v jednom štáte, na hraniciach týchto štátov a takisto medzi susedmi v rámci jednej ulice či bytovky. Predstavil umelecké realizácie, ktoré súvisia s touto témou z rôznych pohľadov,  a hlavne z pohľadu ľudí, žijúcich v rôznych krajinách Európy. Kurátori z jednotlivých štátov vybrali pre tento projekt reprezentujúcich umelcov zo svojich krajín, ktorí sa umeleckou formou vyjadrujú k tejto problematike. Predstavilo sa 51 umelcov. Zo Slovenska napríklad Martin Piaček so sériou malých kovových plastík, ktoré zobrazujú postavičky zo slovenskej histórie a korešpondujú s témou národa a štátu.

Košická Kunsthalle/Hala umenia si zachovala svoje pôvodné využitie aspoň v prenesenom význame. V Starej krytej plavárni mohli pomyselne plávať nadšenci kultúry aspoň v bazéne, z ktorého sa vynáralo súčasné umenie. Výstava konceptuálneho umelca Petra Rónaia Len pre plavcov ponúkla retrospektívnu plavbu štyridsaťročnou tvorbou priekopníka videoartu na Slovensku. Multimediálny umelec, tvoriaci najmä v oblasti fotografie, videa, počítačovej grafiky a multimediálnych inštalácií, v ktorých často pracuje s autoportrétom a jeho deformáciou, využíva postmoderné a neokonceptuálne stratégie. Jeho dielami bol zaplavený celý priestor výstaviska. Z každého zákutia vytŕčal portrét autora, premietali sa videá s jeho podobizňou, zväčša zdeformovanou a pomocou techniky dovolil nazrieť aj do svojho myslenia a ponúkol obrazy zo svojho najhlbšieho a najintímnejšieho vnútra s raz pokojnou, inokedy rozbúrenou hladinou svojho ja a ega.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.