Najväčší a najnavštevovanejší festival súčasného umenia na Slovensku Biela noc prináša každoročne mnoho noviniek. Okrem umeleckých posúva hranice aj v sociálnej a spoločenskej oblasti. Nebojí sa začleňovať do prípravy diel hendikepovaných či inak znevýhodnených ľudí. Vlani ich zapojili do výroby 30-tisíc pestrofarebných origami. Tento rok dostala príležitosť pomôcť pri vytváraní diela zo 60-tisíc cédečok desiatka odsúdených z košickej väznice.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach-Šaci patrí medzi zariadenia s minimálnym stupňom stráženia, väzni bežne pracujú na rôznych stavbách. Už dva týždne vybraná skupina odsúdených mužov pracuje aj v Kunsthalle/Hale umenia. V najmodernejšej hale umenia na Slovensku reparujú platá s cédečkami a drôtikmi ich spájajú do veľkých celkov. Aj oni sú tak spolutvorcami inštalácie WASTE LANDSCAPE/Krajina odpadu, ktorú do Košíc priviezla známa francúzska umelkyňa Elise Morin. Jej dielo otvorí Bielu noc 2014 a bude najrozsiahlejším, aké kedy bolo v Košiciach inštalované. Pokryť plochu 600 metrov štvorcových pospájanými CD nosičmi nie je jednoduché. Vyžaduje si to čas. A ten odsúdení majú. Elise Morin ich pomoc víta a tvrdí, že je s nimi veľmi spokojná. „O to viac, že z tejto spolupráce má každá strana profit, každý z nej niečo získa,“ dodáva.
Kurátorka a umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková priznáva, že k spolupráci s väzňami ju viedli aj praktické dôvody: „Na všetky diela potrebujeme množstvo ľudí a problém je s časom. Táto inštalácia je zvlášť časovo náročná, vyžadovala si aj istú inštruktáž a málokto z dobrovoľníkov si mohol dovoliť chodiť sem každý deň.“ To, že spolupracovať s odsúdenými je vo svete umenia bežná vec, sa naučila vo Francúzsku. V Paríži, počas kurátorských štúdií mala predmet venovaný integrácií vyčlenených ľudí – zdravotne, sociálne, spoločensky.
„Mali sme reálne projekty s väznicou v Paríži, nikto sa nad tým nepozastavoval, bolo to úplne prirodzené. Veď úlohou kultúry je rúcať bariéry a otvárať nové obzory,“ zdôraznila. „Pri tejto spolupráci sama vidím, že ich to obohacuje. Máme možnosť s nimi rozprávať, vysvetľovať , na čom pracujú, o čom to dielo je. A ich to zaujíma, pýtajú sa, čo robia, čo to znamená a čo z toho bude. My sme im zasa vďační, pretože sa skutočne snažia,“ dodala Z. Pacáková.
Odsúdení majú pritom nárok na výplatu ako pri inej práci. Bonusom je zážitok z niečoho, čo nepoznali. Doteraz nikto z nich v umeleckej galérii nebol. „Nikdy, toto je moja prvá skúsenosť. Mám ale veľmi dobrý pocit z toho, že môžeme pomôcť. Je to dobrá, pekná a ľahká práca, máme sa čím zaoberať, nenudíme sa a sme aj užitoční,“ povedal za všetkých 30-ročný Gabriel Leco.
