V kolážach Ernesta Svrčeka sa nájdu športujúce košické osobnosti

Vystrihuje si, premýšľa, komponuje, lepí, zdôrazňuje význam nášho bytia, nástojčivo to vyjadruje rečou svojich obrázkov. Známy slovenský karikaturista, tvorca koláží, kresieb, autor aforizmov a epigramov Ernest Svrček (1942) sa so svojimi športovými kolážami predstavuje vo výstavných priestoroch v budove Bravo v Kasárňach/Kulturparku.

Vo svojich prácach niekedy absurdne spája veci do nového celku, čím dostávajú iný, nový význam s prekvapujúcou pointou. Vytvára ich nezameniteľnou ručnou technikou za použitia nožníc a výstrižkov z novín, časopisov a fotografií. Jeho tvorbu si budú môcť návštevníci pozrieť do 24. júla. Ako sa autor vyjadril, je poctený tým, že môže vystavovať práve v Košiciach, ktoré sú v tomto roku Európskym mestom športu. Jeho koláže sú predovšetkým o športovcoch a športe, ktorému sa profesionálne venoval dlhé roky.

„Na sklonku minulého roka ma oslovil bývalý ligový futbalista a dlhoročný kamarát František Králka, aby som pri tejto významnej príležitosti urobil výstavu svojich prác. Povedal som mu, že s radosťou. Uvedomil som si, že EMŠ je historická udalosť a Košice sú krásne a mám ich rád. Navyše tu mám veľa priateľov, tak som sa chcel blysnúť a ani na chvíľu som nezaváhal. Hneď som sa pustil do práce. Keď mi poslal fotografie priestorov, ktoré sú mimochodom úžasné, oslovilo ma to a bolo rozhodnuté. Chcem vystavovať práve tu. Najskôr bola reč o tom, či dokážem dodať aspoň sto koláží, čo nebol žiaden problém. Iba z futbalu ich mám okolo tristo. Ide len o dobrý výber, aby to ľudí zaujalo. Poslal som 248 obrázkov s tým, že nech sa radšej zvýši, ako ich má byť málo. Teraz vidím, že pokojne som mohol sto pridať,“ prezradil Ernest Svrček, pre ktorého je to už 85 výstava.

Hneď ako prišla ponuka začal sa hrabať v pivniciach, hľadal staré časopisy, často už plesnivé, zaprášené a opradené pavučinami, aby vydoloval to najtypickejšie pre Košice. A tak na výstave môžeme vidieť staré známe osobnosti, ktorým pridal niečo navyše a sú z toho úsmevné kompozície.

Výstave dominuje napríklad najvýznamnejší Košičan – bývalý prezident Rudolf Schuster ako športovec na dvoch obrázkoch. Nechýbajú napr. fitnesska Marietta Žigalová, gymnastka Klaudia Kinská, futbalisti Ján Móder, Ján Kozák či Ján Plachý, ale ani hokejová legenda Vinco Lukáč. „Nemám ho zobrazeného ako hokejistu, ale ako toreadora. Zrejme sa niekde opaľoval. Na sebe má oblečené krátke nohavice, tričko a práši červenú deku. Tak som mu prilepil býka.“

S aktívnou futbalovou činnosťou skončil Ernest Svrček v 80. rokoch. Venoval sa tvorbe aforizmov, epigramov a podobných literárnych drobností. V Roháči mal svoju rubriku Góly, body, vyznania, kde publikoval dlhé roky. Jedného dňa ho to prestalo  baviť a začalo ho lákať vyjadrovať pocity vizuálne a bez slov. Skúšal maľovať, kresliť, ale nebolo to ono, a tak skúsil robiť koláže len tak pre seba. Nikomu ich ani neukazoval.

„Koláž je jediný výtvarný žáner, ktorý sa ako odbor neštuduje. Urobil som niečo, vyložil som si nohy a smial som sa na tom, aké „chobotiny“ mi napadli. A potom to náhodou videl môj kamarát karikaturista Jaroslav Dodal z Prahy, ktorý ma navštívil. Vynadal mi, prečo to nevystavujem, ale skladujem doma,“ spomína na začiatky autor.

Zobral mu obrázky a o tri dni mu zatelefonoval, že ich videli ľudia v časopise Stadion a vraj mu ich zverejnia na dvojstránke v silvestrovskom čísle. Bol júl. „Medzitým som na to aj zabudol, ale bol som asi sám. Skutočne mi to vydali s titulom Športové fantazírovanie Ernesta Svrčka ako nový humorný žáner, ktorý sa zrodil. Potom mi zavolali, aby som urobil výstavu v Prahe. Mal som však iba 15 obrázkov. Dali mi rok na prípravu. Výstava mala úspech a zrazu bola okolo mňa veľká publicita a nasledovali ďalšie. Niekedy ich bolo aj 7 – 8 do roka.“

Poznajú ho najmä v Čechách, reprezentoval Slovensko aj na olympiáde v Sydney a 5-krát si jeho koláže pozreli vo Francúzsku, ale aj v Poľsku a Maďarsku. To, kde je dnes, mu predpovedali ešte na základnej škole. Učiteľ Valentovič ho presvedčoval, aby sa na šport vykašľal, že kreslenie je jeho parketa. Bol jediný, koho výkresy viseli na stenách.

„Dokonca si pamätám, ako ma farár na náboženstve zavolal k tabuli a povedal, aby som niečo nakreslil. Opýtal som sa či Pána Boha a on odvetil, že nie, ale lietadlo. Na hodinách slovenčiny mi zas hovorili, že raz budem literátom, ale išlo to jedným uchom dnu, druhým von. Nakoniec som písal aforizmy a epigramy. Teraz sa venujem kolážam. Ono si vás všetko nájde samo. Bol som presvedčený, že existuje iba futbal. Dnes je všetko inak.“ 

Kveta Podhorská

Foto: Gréta Illésová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.