Výstavy poskytli sondu do umenia očami autorov umeleckých diel

Do sveta, ako ho vidia umelci, pozývali autori umeleckých diel divákov na výstavy v priestoroch budovy Bravo v predchádzajúcich rokoch pravidelne. Výstavné projekty priniesli všehochuť umenia, ktorým sa prezentovali domáci i zahraniční umelci v rôznych umeleckých žánroch. Bolo sa na čo pozerať, spoznávať tvorbu a obdivovať a vnímať krásu vytvorenú výtvarníkmi, sochármi, maliarmi i média artistami. Galérie nezívali nikdy prázdnotou. Možno si radi niektoré momenty, ktoré ste zažili, pripomeniete.  

Ivan Kulec

Súčasťou zbierkového fondu Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku je aj bohatý súbor artefaktov umeleckého charakteru. Medzi jeho najcennejšie časti patrí aj takmer celoživotná umelecká pozostalosť najvýznamnejšieho predstaviteľa moderného umenia ukrajinskej diaspóry v bývalom Československu Ivana Kuleca. Tvorbu maliara a pedagóga si mohli  návštevníci pozrieť na výstave pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia. Okrem Svidníka sa diela umelca nachádzajú taktiež v Prahe a v štátnych a súkromných zbierkach Ukrajiny, USA a Kanady. Popri pedagogickej činnosti sa venoval aj maľbe, kresbe, grafike a sochárstvu. Z výtvarných žánrov najväčší priestor vyčlenil pre imaginárny portrét, figurálnu kompozíciu a zátišie.

Poster Quadrennial Bardejov

Výstava Poster Quadrennial Bardejov premenila priestory budovy Bravo na platformu svetového vizuálneho umenia. Pripravilo ju Občianske združenie Kandelaber, ktoré zorganizovalo medzinárodnú súťaž plagátov. Odborná porota vybrala z celkového počtu 5787 súťažných prác 249 najzaujímavejších. Návštevníci si mohli pozrieť diela od 164 autorov z 31 krajín sveta. Svoje grafické práce mohli posielať do štyroch kategórií – kultúra, politika, plagát súvisiaci s pop-artovou legendou Andy Warholom a plagát, ktorý vytvorili študenti grafického dizajnu alebo fotografie. V naozaj širokej plejáde dizajnérskych prác sa medzi najlepšie plagáty dostalo 23 zo Slovenska, 49 z Poľska, 51 z Číny, 16 z Iránu, 21 z Nemecka, ale aj z krajín ako Costa Rica, Nicaraqua, Ekvádor, Mexiko, Hong Kong, Švajčiarsko, Taiwan, USA či Venezuela.

Comics Mags/SK

Autorský komiks ako významné umelecké médium bol ústrednou témou výstavy Comics Mags/SK, ktorá predstavila okrem desiatok slovenských a zahraničných autorov aj tri komiksové časopisy, ktoré rezonovali alebo sú stále viditeľné v rámci slovenskej kultúrnej scény – Bublinky, Pomimo a ENTER. Pre tieto periodiká je komiks nosným a charakteristickým žánrom. Cieľom exhibície bolo upozorniť nielen na autorov, ale aj na viacročnú existenciu týchto periodík. Časopis  Bublinky patrí k najstarším slovenským komiksovým časopisom a jeho šéfredaktor Fero Mráz bol aj špeciálnym hosťom na otvorení výstavy. Prezentácia sa konala v rámci formátu Thomas Orrow Comics Fest 2019 pod gesciou Thomasa Orrowa (US) v spolupráci s vybranými komiksovými časopismi.

Tom Orrow Comics Fest

Jedinečný Tom Orrow Comics Fest sa predstavil v Košiciach už po druhýkrát. Diváci mohli vidieť výstavu súčasných komiksových autorov z krajín strednej Európy pod gesciou Thomasa Orrowa a slovenských kurátorov Riša Kittu a Pavla Bratského. Priniesla aktuálny výber autorov medzinárodnej komiksovej súťaže. Komiksová exhibícia predstavila 15 rôznorodých autorov, ktorí predstavujú celú škálu prístupov a tendencie v súčasnom artovom komikse.

V spolupráci s domácim kreatívnym vydavateľstvom Dive Buki je jeho snahou upozorniť na svojbytnosť a kvality komiksového žánru v kontexte výtvarnej scény, no zároveň poukázať aj na jeho dôležitosť z pohľadu kreatívneho priemyslu. Ďalším príspevkom k prezentácii bolo aj špeciálne vydanie časopisu ENTER, ktorým chceli jeho autori poukázať na komiks ako univerzálne médium, ktoré vie byť inšpiratívne aj pre iné umelecké oblasti, ako napríklad súčasný media art.

Ľudská slza ako umenie

Každá slza je jedinečná a vyjadruje rôzne emócie, či už je to smútok, radosť alebo dojatie… Preto nemôžu byť rovnaké. A že to tak skutočne je, ilustrovalo 27 obrazov na výstave s názvom Ľudská slza ako umenie. Pilotný vedecko-umelecký projekt mal cieľ priblížiť širokej verejnosti výsledky dlhoročného výskumu UPJŠ. Americká fotografka Rose-Lynn Fisher sa dlhú dobu zaujímala o ľudské emócie. Po niekoľkých ťažkých životných situáciách vymyslela projekt Topografia sĺz. S pomocou vedcov a ich laboratórneho vybavenia chcela zistiť, ako sa líšia slzy vyvolané rôznymi emóciami a situáciami. Pod mikroskopom začala fotografovať najskôr svoje slzy, no po prvotných šokujúcich zisteniach sa projekt rozrástol. Objav zaujal aj vedcov, preto začali zhromažďovať viac vzoriek. Zistenie, že každá slza je úplne odlišná len dokazuje, aká je príroda mocná a že aj v najmenších maličkostiach ukrýva hlbší zmysel.

Klamárium

Čo prezrádzajú zrakové klamy o ľudskej mysli, priblížila výstava Klamárium, ktorej autormi sú psychológovia z Psychologického ústavu Akadémie vied ČR Michal Šimeček a Radovan Šikl. Na spoločnom projekte spolupracovali s katedrou psychológie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Prostredníctvom interaktívnych exponátov si mohli návštevníci  vyskúšať, ako nás naše vnímanie a videnie môže zmiasť. Dozvedeli sa, akým spôsobom funguje ľudská myseľ pri zrakovom poznávaní sveta a ako môže oklamať. Dospelí sa menili na trpaslíkov, guľôčka sa kotúľala na lište do kopca a mizli veci, ktoré ste ešte pred chvíľou na vlastné oči videli. Cieľom výstavy bolo na príklade optických klamov ukázať a vysvetliť niektoré všeobecné princípy ľudského zrakového vnímania. Výstavu tvorilo 30 známych i menej známych klamov. Väčšina z nich mala interaktívnu povahu. Spoliehať sa na vlastné oči nemusí byť vždy to najlepšie. Aj oni môžu totiž klamať. Zrakové klamy sú skôr záležitosťou fungovania mozgu než očí.

Labyrint

Tridsaťosem umelcov prevažne z Poľska predstavilo svoje diela na výstave s názvom Labyrint. Výber umeleckých diel zo zbierky Centra súčasného umenia v Toruni, ktorá sa rozrastá od roku 2008, sme mohli vidieť v galerijných priestoroch v Brave. Cieľom výstavy bolo priblížiť súčasné umenie, a to predovšetkým inštalácie, objekty, maľby a grafiky a zároveň umožniť pozrieť sa na svet striedavo z perspektívy trojdimenzionálneho priestoru a  perspektívy obrazu zachyteného na plátne či papieri. Umelecké diela boli vo vzájomnom protiklade a v návštevníkovi vzbudzovali záujem vypátrať ich vzájomnú súvislosť. Stačilo sa napríklad pozrieť na inštaláciu Piotra Grabowskeho Obnažený plameň a na nenápadnú maľbu, ktorej autorkou je Marcelina Gunia či výraznú ‘mise-en-scène’ od Szymona Kobylarza alebo oneirické plátno od Vojislava Radovanovića.

Marek Kvetan: Rozprávač hovorí, zatiaľ čo v diaľke pozoruje horu

So svetelno-zvukovými objektmi sa predstavil slovenský intermediálny umelec Marek Kvetan, ktorý sa zaoberá „zútulnením“ interiéru domácim majstrovaním a nečakaným prepojením tradície so súčasným elektronickým zvukovo-svetelným momentom. Ústrednou inštaláciou bolo dielo Echo, čo predstavuje skupinu archaických drevených truhlíc s geometrickým vzorom, ktoré  popretkával s vyše 15-tisícami svetelných káblov. Svietili  v slovenskej trojfarebnosti. Celkovú atmosféru podporila silná zvuková stopa od folklórnych motívov až po experimentálne elektrokompozície (od ľudových nástrojov, hlasu fujary až po šum a vrenie veľkomesta). Echu minulých čias a súčasného sveta sekundovali dva lumino-zvukové objekty:  Archa, ale aj praskanie nefunkčných neónových trubíc z reklamných objektov, nerozvinutý blikajúci Koberec II pravidelne „tancujúci“ v rytme arab-popu. Autorovu stratégiu postaviť niektoré veci „na hlavu“ vyjadrila zostava piatich krištáľových lustrov na podlahe. Divákov zaujala aj práca Flashback – stena plná spätných zrkadielok z áut, ktoré reagovali na prítomnosť diváka.

Martin Zbojan – za vodou

Výberový cyklus výtvarníka Martina Zbojana z posledných dvoch rokov prezentoval doposiaľ nepoznanú polohu autora, ktorý sa na slovenskej výtvarnej scéne etabloval už v 90. rokoch minulého storočia. Prešovský výtvarník, pedagóg a teoretik ostáva od svojich študijných čias verný maliarskemu médiu, ktorého jasne danou pozíciou formuluje svoje umelecké a filozofické programy.  Svoju najnovšiu tvorbu predstavil na výstave Martin Zbojan – za vodou. Autor sleduje prieniky novej maľby v podobe predmetnej sakralizácie či novej figurácie, neoexpresionizmu, symbolizmu so sebe vlastným precítením duchovného, miestami až mystického rozmeru obsahu výtvarného diela.

 Juraj Lavroš a Vladimír Galas: Domov

Insitní srbskí maliari Juraj Lavroš a Vladimír Galas ukázali svoju tvorbu na výstave Domov. Názov si zvolili zámerne ako základný aspekt k sebaurčujúcej a formujúcej sa identite každého človeka. Odkazovala na významné výročia, ktoré si v roku 2018 Slovensko pripomínalo – vyše 200 rokov od začiatkov osídľovania Dolnej zeme a 70 rokov od návratu dolnozemských Slovákov do vlasti svojich predkov. Autori žijú a tvoria v dedinke Padina, spadajúcej pod obec Kovačica v srbskej Vojvodine. Práve táto oblasť je známa združovaním insitných umelcov v Galérii umenia v Kovačici. Tam maľovali prví maliari zo záľuby a bez akéhokoľvek poznania výtvarných kompozičných prvkov. Časom každý z nich nadobudol jedinečný výtvarný prejav. Silný kolorit a očarujúca intenzita farieb sú charakteristickými znakmi kovačickej školy insitného umenia, ktorú sme mohli na výstave pozorovať. Zachytávajú vzhľad a atmosféru osady, ktorú mnohí poznajú ako dedinu hlbokých studní a „mletej“ vody, veľkých vždyzelených polí a starých slovenských domčekov.

TOTUM PRO ARTE

Projekt TOTUM PRO ARTE prezentoval diela výtvarníkov za posledných sto rokov. Ambíciou Umeleckej besedy slovenskej (UBS) bolo doplniť doterajšie prehliadky o retrospektívu tvorby jej členov v novom profilovom výbere, ktorý by s istým predstihom reflektoval ďalší a na slovenskej scéne celkom ojedinelý významný medzník –  100. výročie vzniku UBS. Jeho cieľom bolo poukázať na názorovú, výrazovú, obsahovú a formálnu rozšírenosť slovenského výtvarného umenia súčasnosti. Výstava zachytávala štýlové a výrazové znaky výpovede tvorby hlavných osobností a predstaviteľov jednotlivých výtvarných prúdov UBS tak, ako sa rodili a dozrievali v priebehu času, najmä v súčasnosti,  jasne deklarujúc úsilie načrieť do zložitej problematiky vývinu slovenskej výtvarnej tvorby. Výstava vzdala hold  jednej zo zakladateľských osobností spolku – Milošovi Alexandrovi Bazovskému.

Dušan Kállay: Labyrint imaginácie

Ilustrátor, maliar, pedagóg Vysokej školy výtvarných umení, držiteľ najvýznamnejších domácich a medzinárodných ocenení za ilustračnú tvorbu Dušan Kállay si na Bienále ilustrácií Bratislava 2017 prevzal titul Laureát Ceny Poštovej banky za originálny a mimoriadny prínos do ilustračnej tvorby na Slovensku. Výber z jeho tvorby si mohli pozrieť aj Košičania na výstave Labyrint imaginácie. Do knižnej ilustrácie vniesol v rámci svojho autorského tvorivého programu originálnu, nezameniteľnú poetiku. Stal sa úspešným a renomovaným autorom, nositeľom ilustrátorského Oscara – prestížnej  Ceny Hansa Christiana Andersena, držiteľom Krištáľového krídla, ceny UNICEF a mnohých ďalších. Ilustroval vyše 90 kníh. Výstava prezentovala výber 35 originálov ilustrácií z troch knižiek Veselý koncert, Príbehy zo Shakespeara a Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky a aj cyklus dvanástich malieb Anonymi z Pompejí.

CE.ZA.AR

Ocenené stavby za najlepšiu architektúru Slovenská komora architektov každoročne predstavuje verejnosti na putovných výstavách vo vybraných mestách na Slovensku. Ktoré z nich zaujali najviac odbornú medzinárodnú porotu, si mohli návštevníci pozrieť aj v Košiciach. Okrem ocenených stavieb boli na výstave prezentované aj všetky nominované a prihlásené výtvory architektov. Ponúkla zaujímavý prierez súčasnými trendmi v rôznych odvetviach. Práve Kasárne/Kulturpark, kde sa každoročne výstava tiež koná, sú priestorom, ktorý získal až dve ocenenia za architektúru v roku 2014 v kategórii Exteriér a Občianske a priemyselné budovy. Porotu vtedy zaujali otvorený verejný mestský priestor, skladajúci sa z dvoch vzájomne dopĺňajúcich sa prostredí – parku a nového námestia a prestavba areálu pôvodných rakúsko-uhorských kasární z 19. storočia na nové multižánrové kultúrne centrum.

Maciej Margas: Warszawa z LOTu ptaka

Unikátnu výstavu veľkoformátových fotografií Varšavy z vtáčej perspektívy poľského fotografa a kameramana Macieja Margasa pod názvom Warszawa z LOTu ptaka, ktorú pripravilo Letisko Košice, mohli návštevníci vidieť vo foyer budovy Bravo. Predstavila výnimočný fotografický projekt, na ktorom autor pracoval viac než pol roka. Aby bolo možné urobiť prelety nad prísne kontrolovaným vzdušným priestorom, musel fotograf získať rad povolení. Počas dvoch letov nafotil asi päťtisíc fotografií, z ktorých na výstavu vybral 25 snímok. Jeho ďalším plánom je letieť nad Varšavou až vo výške troch kilometrov, aby sa mu podarilo urobiť jednu fotku celého mesta. Vystavené zábery boli z takmer kilometrovej výšky. Počas letu vznikol aj film 360.

Ernest Svrček – športové koláže

Známy slovenský karikaturista, tvorca koláží, kresieb, autor aforizmov a epigramov Ernest Svrček (1942) sa so svojou tvorbou predstavil už na mnohých domácich i zahraničných výstavách. Mohli sme ju vidieť aj v Košiciach a lepšie ho spoznať prostredníctvom výstavy Ernest Svrček – športové koláže. Vo svojich prácach niekedy absurdne spája veci do nového celku, čím dostávajú iný, nový význam s prekvapujúcou pointou. Cesta k jeho umeleckej tvorbe viedla cez futbalové štadióny. Dlhé roky bol vrcholovým hráčom a neskôr trénerom. Popri tejto profesionálnej činnosti sa s veľkým úspechom venoval aj tvorbe koláží so športovou tematikou  Rozsiahlou výstavou prezentoval Slovensko aj na Olympijských hrách v Sydney v r. 2000. Jeho koláže sú nielen originálne a netradičné, ale aj humorné, akoby sa vysmievali z úbohosti a malosti človeka. Vytvára ich nezameniteľnou ručnou technikou za použitia nožníc a výstrižkov z novín, časopisov a fotografií.

Vojna za mier

Vernisážou dokumentárnej výstavy fotografií „Vojna za mier“ sa začal druhý ročník Dní Ukrajiny. Priniesla pohľad na aktuálne dianie na Ukrajine a na stále pretrvávajúci vojnový konflikt prostredníctvom fotografií od štyroch autorov. Zábery poskytli obraz zo života vojakov v teréne aj mimo bojiska. Fotografi chceli svojimi autorskými prácami zdokumentovať boj dobrovoľníkov za územnú celistvosť. Vystavených bolo viac ako 60 fotografií. Každý zo štyroch výstavných blokov zachytával inú časť života bojujúcich vojakov na konci roka 2014. Prvý zobrazoval situáciu v blízkosti mesta Doneck, druhý blok bol venovaný ľuďom, ktorí sa stali súčasťou prebiehajúceho vojnového konfliktu. Ďalšia séria fotografií priblížila bojovníkov za mier ako obyčajných ľudí s rovnakými túžbami žiť v pokoji. Osobitnú časť výstavy tvorili zábery na každodenný život vojakov s talizmanmi, ktoré ich mali ochraňovať, až po svadobnú fotografiu jedného z vojakov.

Miro Tuleja: Ži a pamätaj

Ži a pamätaj bol názov nezvyčajnej výstavy 80 čiernobielych fotografií a veršov z Vietnamu, ktorých autorom je Košičan Miro Tuleja (1942), bývalý frontový reportér armádneho denníka Obrana lidu. Jeho dokumentárne fotografie a emocionálne verše (v slovenčine i angličtine) priblížili nielen útrapy z vietnamsko-americkej vojny spred 40 rokov, ale aj obrovskú radosť Vietnamcov z prvých dní mieru. Výstava bola výberom z bohatého Tulejovho archívu. Osud vojnou skúšaného Vietnamu priblížil cez tváre a príbehy ľudí, ktoré umocňuje svojimi emocionálnymi veršami. Autor dospel k poznaniu, že najočakávanejším a najvysnívanejším okamihom každej vojny je jej koniec. Jeho obrázky a verše dýchajú človečinou, pomáha nimi ľuďom pochopiť samých seba. Pripomína im, že sú stvorení pre lásku, pre účinkovanie v divadle života, nie smrti. A práve to bolo posolstvo jeho výstavy.

Esencie folklórneho sveta

Výstava Esencie folklórneho sveta ponúkla návštevníkom pohľad do minulosti i súčasnosti ľudovej kultúry cez osem inštitúcií, súborov, podujatí či archívnych dokumentov, fotografií a videí, zachytávajúcich život na východe Slovenska. Časť expozície bola venovaná výberu fotografií z bohatej zbierky národopisca, osvetového pracovníka a folkloristu Jána Lazoríka. Celý svoj život zasvätil folklóru, zozbieral množstvo artefaktov ľudovej kultúry východného Slovenska, hlavne rodného hornotoryského regiónu (piesne, rozprávky, legendy, povesti, rozprávania zo života, príslovia, porekadlá, opisy ľudových zvykov či krojov). Z jeho zbierky sú prezentované fotografie, ktoré zaznamenávajú ľudovú architektúru (interiér, exteriér) z okolia Krivian. Výstava propagovala Archív ľudovej kultúry, ktorého cieľom je uchovanie a šírenie pôvodnej slovenskej ľudovej kultúry. Klub milovníkov folklóru v ňom zhromažďuje a digitalizuje množstvo artefaktov nehmotného kultúrneho dedičstva. Vystavené boli fotografie, ktoré zaznamenávajú pôvodné kroje z rôznych obcí regiónov Abov, Zemplín, Spiš a Šariš.

Július Hegyesy: Nová retrospektíva

Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov východoslovenského výtvarného umenia druhej polovice minulého storočia Július Hegyesy (1933) zaplnil obrazmi výstavné priestory budovy Bravo. Výstava Nová retrospektíva ponúkla spektrálny výber z tvorby košického výtvarníka. Analyzovať jeho tvorbu znamená pochopiť jeho filozofiu a vzťah k svetu, z ktorého sa napokon zrodila jeho kresliarska reč, svedectvo o človeku na ceste za jednoduchosťou, harmóniou a pravdou. Svojou tvorbou zaujíma svojské, až endemitné miesto. V jeho tvorbe ma významné miesto krajinomaľba, ktorá sa vyznačuje autenticitou a zvláštnou expresívnou atmosférou. Stále a výrazné zastúpenie majú aj akty a portréty. Venuje sa predovšetkým komornej maľbe, kresbe, grafike a monumentálno-dekoratívnej tvorbe. Popri práci pedagóga robil výzdobu budov rôznymi mozaikami a nástennými maľbami. Jeho veľkou vášňou je aj drôtovanie starých hlinených krčahov a kamienkov, z ktorých vyrába šperky.

Ildikó Pálová: Klub 27

Do slávne neslávneho Klubu 27 zaviedla návštevníkov výstavy výtvarníčka Ildikó Pálová obrazmi. Portréty namaľovala tak, ako maľuje všetky. Bytostne ich prežila, do mnohých osudov sa vžila. A pri tejto téme to nie je jednoduché. Zoznam osobností, ktoré predčasne ukončili svoj život vo veku 27 rokov je pomerne dlhý. Ona si vybrala a sportrétovala jedenásť z nich. Dve speváčky, ôsmich hudobníkov a jedného maliara.  Ich tváre, vypovedajúce o ich smútku i radostiach, zvečnila svojsky, s maliarskou suverenitou. Autorku v jej dielach nikdy nezaujímal len vonkajší vzhľad portrétovaného človeka. Vždy intenzívne skúmala aj povahu zobrazovaného, vnútorné rozpory, strach neistotu, ale aj radosť a v ľuďoch objavovala to dobré, ale aj to zlé. Obrazy priblížili rôzne okamihy zo života týchto umelcov, či už z koncertov alebo zo súkromia, na ktorých výtvarníčka chcela čo najviac priblížiť ich charakter.

Petr Kvíčala a Erik Šille: Nestálosť molekúl

V spoločných výstavných priestoroch sa ocitli dve výrazne maliarske osobnosti – český výtvarník Petr Kvíčala a slovenský Erik Šille. Výstava Nestálosť molekúl bola založená na konfrontácii a dialógu ich programov. Na jednej strane je umelec, ktorý sa venuje abstrakcii a na druhej autor, ktorý rozpráva príbehy cez svoju maľbu. Aj keď sú na prvý pohľad odlišní, u obidvoch je farebná kompozícia veľmi nosná a dôležitá. Spája ich záujem o maľbu čistej plochy,  pracujú s akrylom a podobnosť možno vidieť aj v skladbe obrazu. U Kvíčalu je prísna geometria viditeľná a u Šilleho dominujú postavy, ale v pozadí je tiež silná geometrická kompozícia alebo skladba. Výrazným kompozičným prvkom je u nich ornament, ktorý sa prelína celou tvorbou.

Victor Breiner: Separatisti

Fotografie Košičana Victora Breinera pripomenuli ozbrojený konflikt u našich východných susedov Výstava Separatisti zachytávala momenty, ktoré poznačujú osudy ľudí na Ukrajine. Je to obraz krajiny, teda jej ľudí, s ktorými v kritických okamihoch strávil autor na námestí. Medzi fotografiami sú aj portréty z Kyjeva, ktoré získali ocenenia v súťaži Slovak Press Photo 2014. Čestné uznanie dostal za snímka s názvom Členovia Pravého sektora pri Chráme sv. Michala po bojoch na Majdane. Jedna séria fotografií pochádzala zo známeho kyjevského námestia z obdobia jeho najdramatickejších momentov okolo 20. februára 2014. Snímky nezachytávajú priamo násilie, ale nálady a vibrácie z prostredia, emócie ľudí. Druhá časť s názvom Separatisti bola z východnej Ukrajiny, z Donecka a Luhanska.  Dokumentuje väčšinou portrétovým spôsobom obyvateľov – civilistov, ale aj proruských ozbrojencov.

Sacral Elementum II.

Výstava Sacral Elementum II. prezentovala diela desiatich súčasných výtvarných umelcov prevažne z východoslovenského regiónu. Interpretovali sakrálne predmety v intenciách súčasných výtvarných trendov v dialógu s historickými ikonami zo zbierok Zemplínskeho múzea v Michalovciach. Kresťanské symboly a mýty boli zobrazené v rôznych žánroch a témach – od maľby, fotografie až po nové médiá. Projekt bol premiérovo uvedený v roku 2013 v Galérii umelcov Spiša. Venovaný bol 1150. výročiu príchodu solúnskych vierozvestcov –  Cyrila a Metoda na Slovensko. Exponáty ponúkli prehľad nosnej témy vo vybraných dielach autorov Kataríny Balúnovej, Andrey Čepiššákovej, Michaely Knížovej, Matúša Lányiho, Martina Mlynariča, Doroty Sadovskej, Viktórie Šoltisovej, Moniky Stacho, Evy Tkáčikovej a Jána Vasilka.

Jeden slovenský príbeh

Netradičnú výstavu, plnú tradícií priniesol festival Bazzard. Interaktívna expozícia, oživujúca minulosť a jej prepojenie na súčasnú umeleckú a dizajnérsku scénu na Slovensku Jeden slovenský príbeh, v sebe spájala rodinný príbeh. Založený bol na histórii tradičných folklórnych prvkov, ktorým sa napájal na súčasný vizuálny jazyk. Išlo o jedinečné spojenie histórie a súčasnosti. Príbehy ktoré nám kedysi rozprávali naši starí rodičia, pomaly zapadajú prachom a my strácame to nevšedné bohatstvo, ktoré je v nich ukryté. Čarovné žblnkanie potoka, spev vtákov namiesto budíka, tieň z koruny stromov ako slnečník, veniec lúčnych kvetov vo vlasoch, čerstvé vajíčka od sliepok z dvora, vôňa čerstvo pokosenej trávy, kedysi bežná vec, dnes vzácnosť. Výstavný projekt ukázal všetko to krásne, čo nám naša tradícia a ľudová kultúra prináša, ako sa spojila tradícia a súčasný dizajn, ľudová kultúra a súčasné umenie.

Pocta Martinovi Martinčekovi

Do sveta, ako ho vidia oči fotografov cez svoje fotoobjektívy, preniesla návštevníkov výstava Hommage to Martin Martinček/Pocta Martinovi Martinčekovi, venovaná nestorovi slovenskej fotografie. Unikátny projekt, zahŕňajúci tvorbu 32 autorov, ako aj reprodukcie fotografií  Martina Martinčeka (1913-2004) zo zbierok Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a dokumentárne záznamy o výnimočnom fotografovi z archívu Ľuba Stacha boli jedinečnou príležitosťou konfrontovať ojedinelé diela s vysokým humánnym posolstvom o ľuďoch, krajine a živote na Liptove s fotografiami súčasných autorov a hľadať paralely medzi minulosťou a prítomnosťou. Výstavný príbeh sa formoval v niekoľkých nosných okruhoch, kde sa fotografie dostali do žánrových dialógov.

Výstava záverečných prác študentov FUTU

Fakulta umení TU v Košiciach pozvala ľudí na výstavu záverečných prác študentov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia. Ponúkla celé spektrum umeleckej činnosti – od architektonických projektov, cez dizajnérske koncepty až po interaktívne umelecké diela, ktoré vznikli v rámci jednotlivých profilovaných ateliérov. Fakulta chcela týmto podujatím poukázať nielen na tvorivosť a invenciu svojich študentov, ale aj špecifické možnosti štúdia, ktoré ponúka v kontexte slovenských vysokých umeleckých škôl. Súčasťou prezentácie boli aj výstavy troch maliarok – F11…stop, save, play. V sérii digitálnych fotografií a objektov s názvom Zlá maľba Lena Gallovičová pracovala s vizualitou tela a telesnosti v spojení s prostredím. Hlavnou témou série Fúzie a iné ilúzie od Simony Štulerovej bola analýza súčasnej krajiny (prírody), na ktorú bezprostredne pôsobí naše civilizačné a kultúrne prostredie. Autorka diplomovej práce Rituál Vladimíra Švecová vychádzala z negatívnych pohľadov verejnosti na „inakosť“  ľudí.

Mesto. Pole akcie

O histórii umeleckého súboru Akadémia Ruchu od jeho začiatkov až po súčasnosť informovala výstava Mesto. Pole akcie. Bola prierezom celej činnosti divadla. Mapovala tri etapy jeho pôsobenia. Prvá predstavila začiatky. V tom čase mali akcie charakter anonymných zásahov, odkazujúcich na prejavy krízy, čo verejnosť považovala za svojský spôsob mestského partizánskeho odboja. V osemdesiatych rokoch sa súbor vymedzil voči konfrontácii vládnucich orgánov a spoločnosti, čo zachytávajú fotografie. Tretia časť výstavy zobrazovala spôsob, akým sa doterajší postoj verejného spochybňovania systému mení na diskusiu o politických, ekonomických či kultúrnych zmenách v Poľsku a v Európe. Zakladateľom umeleckého zoskupenia, pohybujúceho sa na hranici divadla, výtvarného umenia a filmu v roku 1973 bol kunsthistorik, teoretik umenia a režisér Wojciech Krukowski (1944-2014), ktorý zriadil Centrum súčasného umenia Zamek Ujazdowski vo Varšave a urobil z neho významnú inštitúciu na európskej mape kultúry.

Peter Lipkovič: Nestále monumenty

Nestále monumenty bol názov výstavy, ktorá zaplnila priestory budovy Bravo mohutnými architektonickými objektmi košického výtvarného umelca Petra Lipkoviča. Ten sa venuje práci s modelárskym kartónom a hodvábnym papierom, pracuje s veľmi krehkou a zraniteľnou hmotou. Vyjadruje sa minimalistickým jazykom radením rytmov jednotlivých dielcov za sebou alebo vytvorením monolitných objemných skulptúr. Vo svojej umeleckej činnosti sa venuje tvorbe v oblasti maľby, plastiky a objektov. Autor sa posunul vo svojom výtvarnom programe a jadrom jeho prezentácie boli sochárske diela, veľké mohutné a zároveň krehké objekty zo série z posledných rokov. Bolo to jeho dôležité vykročenie z 2D do 3D. Jeho objekty pripomínali podivné architektúry, skôr archaické tajomné snímky a v nich ukryté rôzne príbehy. Mohli sme vidieť rozmerné kompaktné objemy Múr, Štyri strany tajomstva alebo skulptúry s duchovným vyznením Chrám a Trauma, pripomínajúce pozostatky archaických civilizácií,  tajomné schránky a posvätné nádoby minulosti, ale aj nestále monumenty súčasnosti.

Michal Černušák

Figurálne výjavy Michala Černušáka sme mohli pozorovať na rozmerných plátnach slovenského maliara, ktorý už v mladom veku dosiahol mnoho úspechov. V tematike jeho malieb dominujú kritické reflexie post industriálnej technokratickej spoločnosti poznamenanej genetickými modifikáciami, mediálnou manipuláciou, politickou mocou, rôznymi ideológiami a konšpiračnými teóriami. Vo svojich maľbách spája výraz staromajstrovských monumentálnych kompozícií so súčasným výtvarným jazykom, v ktorom prepája konkrétne výjavy s abstraktnými a precízny maliarsky rukopis s airbrushovými technikami. Okrem faktu, že zväčša maľuje veľkorozmerné obrazy (2x3m), jeho maľby pracujú s jazykom grafity, poetikou fotografického záznamu, či surrealistickým imidžom počítačových hier. Takáto rôznorodosť inšpiratívnych zdrojov je na plátne zjednotená Černušákovým maliarskym rukopisom, ktorý vyvoláva dojem rozostretého „mäkkého“ videnia. Zviditeľnil sa svojbytným štýlom a tematickým zameraním na aktuálne témy. Svoj realistický jazyk znejasňuje technikou airbrush, ktorá rozmazáva detaily a kontúry.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.