Zhudobnený príbeh parížskeho “néo-classicisme” v podaní Quasars Ensemble

Rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble odštartuje tento rok a tretí svojho pôsobenia v tejto kultúrnej inštitúcii koncertom 17. februára. Niesť sa bude v duchu neoklasicizmu. 

 „Hudba dvadsiatych rokov 20. storočia prezrádza, že nielen skladatelia z centralizujúceho sa Paríža, ale rovnako tak aj z Prahy, Bratislavy, Varšavy a ďalších miest, postupne vstrebávali rozmanité prejavy neoklasicizmu autonómnym spôsobom, zachovávajúc si spoločné vlastnosti humoru, noblesy, tanečnosti, nekomplikovanosti, ale predovšetkým toho najpodstatnejšieho – hudobnej krásy,“ priblížil večer hudby dirigent a umelecký šéf súboru Quasars Ensemble Ivan Buffa.

Neoklasicizmus bol syntetickým trendom umenia 20. storočia. Silným impulzom k jeho naplneniu bola po skončení 1. svetovej vojny radosť zo života, opätovná viera v ľudské schopnosti, ktoré by mohli viesť k vytváraniu užitočných vecí a cnostných výtvorov umenia podľa antického, teda klasického vzoru. V hudbe dokázal zlúčiť obdiv k renesančnému i barokovému kontrapunktu s nádhernými, priehľadnými líniami klasicistickej hudobnej formy, keďže antická hudba takýmto bohatstvom ešte nedisponovala. Popritom prijímal rozmanité podnety európskeho, ázijského či amerického folklóru, aby dotvoril renesanciu novodobej absolútnej hudby, neopúšťajúc priestor tonality.

Umelecký individualizmus, ponorený do starodávnych mýtických príbehov či snov, bol nenávratne preč. Silnela naopak tendencia umelecky sa združovať, synchronizovať podobné koncepty z rôznych druhov umenia a napokon ilustrovať realitu takú, aká je.

Každý tvorca vymodeloval jedinečnú podobu splývania autentického, folklórnou exotikou okrášleného prejavu šarmu, s myšlienkou návratu k ideálom klasickej dokonalosti, akú po sebe zanechali historické epochy. Korením bola spontaneita, elegancia, ale niekedy aj banalita a voľnomyšlienkárstvo.

Dôležité postavenie malo prepojenie hudby s tancom a divadlom, jednoduchá krása klasických foriem zasa zaručovala sviežosť a čírosť plynutia hudby. Spoločne formovali neopakovateľný príbeh parížskeho neoklasicizmu, ktorému sekundovali pohodové dvadsiate roky v medzivojnovom Československu.

PROGRAM: 

Alexandre Tansman – Septet (1932)

Georges Auric – Marlborough s’enva-t-en guerre (1924)

Suita z baletu

Alexander Moyzes (1930, arr. I. Buffa) – Divertimento op. 11

Bohuslav Martinů – Kuchynská revue H 161 (1927)

Alexander Albrecht  – Quintetto frammento (1929)

Villa – Lobos – Choros 7.  (1924)

Podujatie je spolufinancované z dotačného systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.