Znela klasika, ktorá nikdy neunaví a nezovšednie

Milovníkom klasickej hudby spríjemňovali večery koncerty, ktoré ich zaviedli do rôznych období, kedy sa rodili a komponovali významní hudobní skladatelia. Svojimi dielami zanechali hlbokú stopu, a tak ako vtedy, aj teraz ich hudba lahodí uchu poslucháča. Prostredníctvom orchestrov i sólistov sme mali možnosť počúvať ju so zatajeným dychom aj v priestoroch Kasární/Kulturparku a vzdať hold všetkým, ktorí ju tvorili, ale aj tým, čo ju interpretovali. Na koncerty zostali pekné spomienky. Započúvali sme sa do minulosti, ktorá dobre znie aj dnes, vrátili sme sa do čias renesancie, baroka, klasicizmu, romantizmu, impresionizmu, expresionizmu i neoklasicizmu. Boli to príjemné návraty. Koncerty obsiahli vrcholné obdobie hudby od J. S. Bacha po Beethovena, ale aj bližšie k súčasnosti. Rozochvievali sa struny sláčikových nástrojov i klávesy a striedali sa vynikajúci koncertní majstri.

RICHARD RIKKON

Na hudobných vlnách virtuóza Richarda Rikkona sa jeho fanúšikovia mohli unášať na festivale Leto v parku 2018. Počuť ho hrať je ako vznášať sa medzi nebom a zemou po všetkých hudobných stupniciach. Tentoraz preladil z filmovej hudby na klasikov, ale aj známe svetové hity. Odzneli Johann Sebastian Bach (Prelude no. 1 in C Major) , Ludwig van Beethoven (Moonlight Sonata), Antonín Dvořák (Humoresque), Wolfgang Amadeus Mozart (Turkisch March), Franz Liszt (La Campanella) či Antonio Vivaldi (Summer Storm) v jeho úpravách, ale tiež skladby od britskej rockovej skupiny Queen (Bohemian Rapsody), Adele (Hello), austrálskej speváčky a skladateľky Sie (Cheap Thrills), ale tiež známy hit Perfect anglického speváka, skladateľa a hudobníka Eda Sheerana. Počuli sme aj známe songy Dusk Till Dawn od Zayna feat a Sie, Nothing Else Maters od skupiny Metallica a Playing love (Magic Vals by Legend 1900), ktorý spieva Ennio Morricone.

MARTIN RUMAN, ALENA HUČKOVÁ

Vynikajúci hudobníci – violista Slovenskej filharmónie Martin Ruman a klaviristka Alena Hučková sa stretli na jednom pódiu v Kasárňach/Kulturparku. Priaznivcom dobrej hudby pripravili sonátový večer. Zazneli skladby od známych skladateľov. Poslucháči si vypočuli kompozíciu Morpheus, ktorej autorkou je Rebecca Clarke, ako aj jej Sonátu. Zahrali tiež Sonátu č.11/4 od Paula Hindemitha a Sonátu č. 2 skladateľa Ľuboša Bernátha. Komponistka Rebecca Clark (1886-1979) bola významná žena, bojujúca za práva skladateliek. Autorka temer sto skladieb je vnímaná ako najvýznamnejšia medzivojnová britská skladateľka a violistka. Ako prvú ženu v Anglicku ju prijali na Royal College of Music na štúdium kompozície. Hudobný skladateľ Ľuboš Bernáth patrí v súčasnosti k najznámejším komponistom na Slovensku. Ako skladateľ a dirigent sa zúčastnil na mnohých domácich a zahraničných hudobných festivaloch.

MUSICA CASSOVIA PRE KOŠICE

Spríjemniť chvíle hudbou prišiel do Kasární/Kulturparku komorný orchester Musica Cassovia. Poprední hráči sláčikových skupín Štátnej filharmónie Košice vystúpili na koncerte pod názvom Musica Cassovia pre Košice. Košické sláčikové hudobné teleso má za sebou rad úspešných koncertov doma i v zahraničí (Južná Kórea, Mexiko, Poľsko, Maďarsko). Orchester hosťoval na medzinárodných hudobných festivaloch a spolupracovali s ním významní dirigenti a sólisti (Milan Turkovič, Jozef Lupták, Milan Paľa, Sergio Azzolini, Robert Cohen, Marek Zwiebel, Michal Červienka, Julia Svěcená a ďalší). Jeho repertoár siaha od diel barokových majstrov až po súčasnú hudbu. V programe koncertu zazneli Symfónia č. 3, C dur od nemeckého čembalistu, hudobného skladateľa a pedagóga Carla Philippa Emanuela Bacha (1714 – 1788), druhého najstaršieho syna Johanna Sebastiana Bacha.  V druhej časti večera si poslucháči vypočuli 4 husľové koncerty, známe ako Štyri ročné obdobia, od talianskeho huslistu, barokového skladateľa, pedagóga a kňaza Antonia Lucia Vivaldiho (1678 – 1741). Ako sólista vystúpil huslista Maroš Potokár.

IVAN ŠILLER – FERO KIRÁLY: QUARTERTONES

S projektom Quartertones vystúpili v Kasárňach/Kulturparku klaviristi zo zoskupenia Cluster ensemble Ivan Šiller a Fero Király, ktorých sprevádzal hovoreným slovom slovenský básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ Daniel Pastirčák. Na koncerte odznel výber skladieb z diela ruského skladateľa Ivana Wyschnegradskeho 24 Preludes dans l´echelle chromatique diatonisee a 13 sons (1936, rev. 1958/60, 1974/75; výber) a Three Quarter-Tone Pieces (1923 – 1924) Largo – Allegro – Chorale od amerického autora Charlesa Ivesa. Cyklus je skomponovaný v štvrťtónovom systéme, ktorý v jednej oktáve obsahuje 24 rovnako od seba vzdialených tónov. Hrá sa na dvoch klavíroch (jeden má tzv. koncertné ladenie, druhý je naladený o štvrť tónu nižšie. Každé prelúdium je skomponované na jednom štvrťtóne (preto počet 24). Hudba je osviežujúca, rytmická, kanonická, rýchla, vťahujúca, ale občas aj romanticky zádumčivá. Tri štvrťtónové kusy (Three Quarter-Tone Pieces skomponoval Charles Ives v štvrťtónovom systéme. Prvá a posledná skladba bola pôvodne určená pre štvrťtónový klavír s dvoma klaviatúrami pre jedného hráča.

KONVERGENCIE 2016

Po kritikou i publikom s nadšením prijatom uvedení kompletu Šostakovičových sláčikových kvartiet britským súborom Brodsky Quartet v Bratislave priniesol medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie hudbu ruského klasika 20. storočia aj do Košíc. Dmitrij Šostakovič (1906–1975) sa ako najvýraznejší a režimom exponovaný predstaviteľ sovietskej kultúry musel vyrovnávať s osobnými i umeleckými tlakmi, ktoré najmä počas stalinizmu prepožičali jeho životu charakter existencionálnej drámy. Koncert priniesol diela ruských skladateľov, ovplyvnené židovskou hudbou. Zazneli Šostakovičove 2. klavírne trio i populárna Predohra na židovské témy Sergeja Prokofieva, v ktorých spoluúčinkovali aj koncertný majster Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a vyhľadávaný komorný hráč Marián Svetlík, všestranný klarinetista Branislav Dugovič a jeden z najvýraznejších predstaviteľov slovenského klavírneho umenia Miki Skuta. V rámci koncertu zaznelo tiež Šostakovičove zriedkavejšie uvádzané 1. klavírne trio, 3. sláčikové kvarteto a 3 kusy pre sólový klarinetIgora Stravinského. Záverečné podujatia patrilo slovenskému hercovi Robertovi Rothovi, ktorý predstavil Stravinského v Príbehu vojaka. Čítal z knihy Svedectvo. Návštevníci si vypočuli aj ikonické8. sláčikové kvarteto c mol op. 110, venované pamiatke obetí fašizmu a vojny.

BRATISLAVSKÉ GITAROVÉ KVARTETO, MUSICA CASSOVIA

V rámci 6. ročníka festivalu Prešovské dni klasickej gitary vystúpili na koncerte v Kasárňach/Kulturparku Bratislavské gitarové kvarteto a Musica Cassovia z Košíc. Kvarteto v zložení Miloš Slobodník, Karol Samuelčík, Radka Krajčová a Martin Krajčo vzniklo roku 1995 na pôde Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Úspešne sa prezentovali na interpretačných súťažiach doma i v zahraničí, kde získali niekoľko významných ocenení (Česká republika, Francúzsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko). Súbor má v repertoári nielen originálne kompozície, ale aj vlastné úpravy diel autorov rôznych štýlových období. Sláčikový orchesterMusica Cassovia je zložený z popredných hráčov Štátnej filharmónie Košice. Zaznamenal úspechy nielen na Slovensku, ale aj na zahraničných pódiách v Južnej Kórei, Mexiku, Poľsku a v Maďarsku. Repertoár telesa siaha od diel barokových majstrov až po súčasnú hudbu. Na koncerte uviedli diela Antonia Vivaldiho, Petra Breinera a Lea Brouwera.

QUASARS ENSEMBLE – SÉRIALISME: BOKES – STRAVINSKIJ

Koncert Sérialisme: Bokes – Stravinskij zavŕšil 6. ročník festivalu Quasars Ensemble & Košice. Komorné zoskupenie sa v predstavovaní hudobných štýlov prehuplo do druhej polovice 20. storočia, ktorému dominoval serializmus. Bol pokračovaním expresionizmu v ešte koncentrovanejšej podobe vo veľmi zvýraznenom akcente na poriadok a organizáciu celého hudobného materiálu. Ako jeden z prvých na tieto podnety zareagoval na Slovensku  skladateľ Vladimír Bokes. V úvode zaznela jedna z jeho prvých skladieb Sexteto (1963) a takisto jedna z jeho posledných – Fúga pre sedem nástrojov, ktorá vznikla v roku 2012 pre projekt Bokes a sedem bokesovcov, jeho študentov kompozície na VŠMU. Profesor bol čestným hosťom. Zvyšok večera už patril ruskému hudobnému skladateľovi Igorovi Stravinskému a jeho veľkolepému dielu Príbeh vojaka z roku 1918. Je to kultová skladba o Faustovej dileme zapredania duše diablovi za hmotné statky. Ku skvelým hudobníkom sa pridal aj francúzsky herec a recitátor Michel de Maulne, ktorý priblížil atmosféru obdobia.  Hudobný zážitok ozvláštnila aj tanečníčka a choreografka Stanislava Vlčeková.

EUGEN PROCHÁC, JÁN SLÁVIK, IVETA CIBUĽOVÁ

Violončelista Eugen Prochác spolu s Jánom Slávikom, členovia súboru Cellomania, ponúkli poslucháčom pestrý program, vrátane premiéry nového violončelového tria východoslovenského skladateľa Gregora Regeša. Ako hosť večera sa predstavila mladá talentovaná violončelistka Iveta Cibulová. Koncertom si uctili 20. výročie úmrtia jedného z najoriginálnejších skladateľov slovenskej hudby Tadeáša Salvu výberom z jeho Prelúdií. Uviedli tiež diela Jozefa Haydna, Ladislava Kupkoviča, Bélu Bartóka, Petra Fischera z Prahy s jeho originálnym Keltským duom a ďalších. Vtedy iba 11-ročná violončelistka Iveta už účinkovala s orchestrami The Classical Music Maniacs a Capella Istropolitana orchestra. Mladučká hudobníčka zožala úspechy v rôznych súťažiach. Repertoár súboru Cellomania má veľmi široký záber – od baroka až po súčasnosť. Tvoria ho tak úpravy, ako aj originálne skladby pre toto obsadenie – napr. 2 violončelá, 6, 12 violončiel a pod. Súbor predviedol viacero premiér diel slovenských skladateľov ako sú Juraj Beneš, Ilja Zeljenka, Peter Kolman a ďalší.

EUGEN PROCHÁC – RAJMUND KÁKONI

Duo violončelistu Eugena Procháca a akordeonistu Rajmunda Kákoniho patrí k popredným umeleckým interpretačným telesám a k pravidelným účastníkom medzinárodných festivalov v Európe a vo svete. Hudbu v ich podaní si mohlo vypočuť aj publikum v Košiciach. Hosťom večera bol akordeonista Michal Ochodnický. Znela hudba významných skladateľov, ako sú Antonio Vivaldi, Milan Novák, Norbert Bodnár, J. S. Bach, Domenico Scarlatti, Jacob Lorrensen, Jürgen Danzer, Jozef Podprocký, Iris Szeghy, Camille Saint Saens, Sulchan Cincadzea Astor Piazzolla. Hudobný večer bol prvým z cyklu koncertov občianskeho zduženia Pekná hudba v Kasárňach/Kulturparku. Cieľom bolo predstaviť na každom koncerte iné nástrojové obsadenie, propagovať východoslovenských skladateľov a dať priestor mladým nádejným interpretom. Tentoraz to bol poslucháč VŠMU Michal Ochodnický, ktorý sa stal víťazom medzinárodných súťaží v Ostrave a Pule. Na koncerte odzneli aj ukážky nového albumu dua Kákoni- Prochác „ACCELLERANDE“. Premiéru mali aj skladby prešovskej rodáčky Iris Szeghyovej a Norberta Bodnára.

MUSICA CASSOVIA, MICHAELA ŠPAČKOVÁ

Koncert sláčikového orchestra Musica Cassovia priniesol atraktívny program i atraktívneho hosťa. Bola ním fagotistka Michaela Špačková (CZ), ktorá je v súčasnosti azda najvýraznejšou osobnosťou najmladšej generácie českých interpretov na tento nástroj. Je držiteľkou mnohých prestížnych ocenení z domácich i zahraničných súťaží. Na spoločnom vystúpení sa ujala sólového partu Koncertu pre fagot a sláčikový orchester a mol, wq 170 C. P. E. Bacha. Vystúpenie začala Musica Cassovia populárnym Brandenburským koncertom č. 3 J. S. Bacha. Skladba je z Bachovho Köthenskeho obdobia, kedy sa mu dostalo relatívne dobrých podmienok a uznania, vďaka čomu vznikol aj tento cyklus, v ktorom experimentuje s nástrojovými kombináciami. Pre náročnosť inštrumentálnych partov je považovaný za vrchol interpretačného umenia svojej doby a dodnes je prestížnou súčasťou repertoáru významných hudobných telies na celom svete. Zaznela aj obľúbená Suita pre sláčikový orchester op. 40 nórskeho skladateľa Edvarda Griega.  Je sviežim neoklasicistickým dielom, kde Grieg spracováva renesančné formy novou romantickou poetikou. Zaujalo strhujúce „Praeludium“, lyrická „Sarabande“, meditatívny „Air“ či brilantný „Rigaudon“.

KONVERGENCIE 2015

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie priniesol trojicu inšpirujúcich koncertov zo sveta starej hudby, klasiky i jazzu. Prvým bol súbor starej hudby Solamente naturali (umelecký vedúci Miloš Valent), ktorý žne úspechy vďaka oživovaniu zbierok piesní a tancov z 18. storočia. Posledným počinom tohto druhu je Zbierka Anny Szirmay-Keczerovej. Na koncertoch zaznieva hudba šľachty so slovenskými, poľskými i maďarskými ľudovými piesňami a tancami, ale tiež s exoticky znejúcimi židovskými, rómskymi a orientálnymi nápevmi. Hosťom Konvergencií bol aj vynikajúci srbský klaviristaAleksandar Serdar, ktorý sa publiku predstavil ako sólista i komorný hráč v dielach Ludwiga van Beethovena. Zahral slávnu Appassionatu a spolu s huslistom Igorom Karškom a violončelistomJozefom Luptákom uviedli Husľovú sonátu Jarná, Violončelovú sonátu op. 69 Klavírne trio op. 11 Gassenhauer. Na treťom koncerte si poslucháči mohli vypočuť časť nadžánrového projektu Tales From My Diary. Inšpirujúci a netradičný pohľad na Leošom Janáčkom spracované ľudové piesne ponúklo  zoskupenie Polajka (Róbert Pospiš, Martin Sillay, Eva Šušková, Boris Lenko, Roman Harvan). Obraz  moravského génia doplnili jeho komorné skladby (Husľová sonáta, Pohádka a Dumka) v interpretácii Igora Karška, Jozefa Luptáka a Jordany Palovičovej.

QUASARS ENSEMBLE – expresionizmus a folklorizmus

Prvý koncert šiesteho ročníka festivalu Quasars Ensemble & Košice sa niesol v znamení predstavovania štýlov expresionizmus a folklorizmus, ktoré lemovali vývoj hudby 20. storočia a výrazne ovplyvnili aj slovenskú hudbu. Venovaný bol 70. výročiu úmrtia Antona Weberna a 40. narodeninám Petry Bachratej. Najskôr to bol folklorizmus, ktorý súvisel s osobnosťou Bélu Bartóka, ktorý mal ku Slovensku špecifický vzťah. Jeho mama pochádzala zo Slovenska, detstvo prežil v Bratislave, kde študoval na gymnáziu, jeho druhá manželka je Slovenka. Zbieral naše ľudové piesne a na vysokej vedeckej úrovni ich spracovával. Slovenský folklór, dokázal do svojej poetiky pozoruhodným spôsobom implantovať, čím inšpiroval slovenských skladateľov a značnú časť generácie slovenskej moderny. Práve z takých klenotov slovenskej moderny je skladba Ota Ferenczyho Concertino per 10 stromenti, ktorú skomponoval ako Noneto (1948). V 70. rokoch ho prepracoval, pridal ešte jeden nástroj navyše a nazval ho Concertino. V prvej polovici programu  zazneli expresionistické diela jednak slovenských skladateľov Jozefa Malovca Dve časti a Frozen Colors Petry Bachratej, ale najmä legendárne dielo Koncert pre deväť nástrojov op. 24 Antona Weberna, ktorý bol čelným predstaviteľom rakúskeho expresionizmu.

QUASARS ENSEMBLE – romantizmus

Hudobné diela z obdobia romantizmu, ktoré vznikli v jeho záverečnej fáze, odohral Quasars Ensemble na koncerte pod názvom Romantisme (Belle Époque, Fin de Siècle). Predstavil diela skladateľov, ktorí bezstarostné časy v umení premietli do hudby, ponárajúcej sa do snov v čase, kedy najväčší rozkvet zažívali aj impresionizmus a neoklasicizmus. Stalo sa tradíciou, že sa po skončení každej väčšej vojny zrodila nová oáza ľudskej kreativity, až pokým ju nezničila tá nasledujúca, ešte ničivejšia zloba. Nebolo tomu inak ani na sklonku 19. a začiatku 20. storočia. Hudba sa dostáva pod vplyv modernej doby a necháva pôsobiť slobodnú tvorivosť pre oslavu krásy a pokrok. Jedinečným počinom sa stala krátka poetická skica The Unanswered Question (Nezodpovedaná otázka) amerického skladateľa Charlesa Ivesa. Bezstarostnosť doby dokumentuje slávny cyklus s názvom Karneval zvierat Camille Saint – Saënsa. Podtitul „Veľká zoologická fantázia“ prezrádza charakter humornej exkurzie svetom zvierat. Celé Saint Saënsove dielo je doslova symbolom ozdobného romantizmu. Klavírne kvinteto Alexandra Albrechta reprezentuje krásne hudobné časy starého Prešporku. Je jedným z najúžasnejších monumentálnych diel, aké kedy u nás vznikli.

QUASARS ENSEMBLE – impresionizmus

Obdobie impresionizmu pripomenul koncert súboru Quasars Ensemble. Jeho kolískou bolo Francúzsko. Za zakladateľa hudobného impresionizmu sa považuje francúzsky hudobný skladateľ Claude Debussy. Je preto prirodzené, že zazneli jeho skladby, ale aj ďalších autorov tohto hudobného smeru. Úvod patril Prelúdiu k faunovmu popoludniu (Claude Debussy/Arnold Schönberg/Benno Sachs). Po ňom poslucháčov preniesol cez Introduction et Allegro (Maurice Ravel), Nocturne (Nikolaj Roslavec a Trio (Ladislav Holoubek) do Suite dans le stale ancien/Suity v starom štýle (Vincent D´Indy). Impresionizmus bol štýlom, ktorý rúcal pevné hradby nielen vo sfére výtvarného umenia, ale aj v hudbe. Kým maliarom sa rozpustili farby štetca do momentálneho dojmu, emóciou naplneného okamihu, hudba opustila stáročiami najstráženejšie tabu klasickej hudby, teda stáročia platné a nemenné harmónie. Znovuobjavená bola jemná poézia harfy i flauty. Vtedajšiu atmosféru hudobného smerovania dotvoril hosť večera  – maďarská harfistka Klára Bábel.

QUASARS ENSEMBLE – neoklasicizmus

V duchu neoklasicizmu sa niesol koncert rezidenčného súboru Quasars Ensemble. Priniesol hudbu dvadsiatych rokov 20. storočia, ktorá prezrádza, že nielen skladatelia z centralizujúceho sa Paríža, ale rovnako tak aj z Prahy, Bratislavy, Varšavy a ďalších miest, postupne vstrebávali rozmanité prejavy neoklasicizmu autonómnym spôsobom. Pritom si zachovali spoločné vlastnosti humoru, noblesy, tanečnosti, nekomplikovanosti, ale predovšetkým hudobnej krásy. Silným impulzom k jeho naplneniu bola po skončení 1. svetovej vojny radosť zo života, opätovná viera v ľudské schopnosti, ktoré by mohli viesť k vytváraniu užitočných vecí a cnostných výtvorov umenia podľa antického, teda klasického vzoru. Dôležité postavenie malo prepojenie hudby s tancom a divadlom, jednoduchá krása klasických foriem zasa zaručovala sviežosť a čírosť plynutia hudby. Spoločne formovali neopakovateľný príbeh parížskeho neoklasicizmu, ktorému sekundovali pohodové dvadsiate roky v medzivojnovom Československu. Na programe boli diela Alexandre Tansmana (Septet), Georgesa Aurica (Marlborough s’enva-t-en guerre), Alexandra Moyzesa (Divertimento op. 11), Bohuslava Martinů (Kuchynská revue H 161), Suita z baletu a Villa – Lobos – Choros 7.

QUASARS ENSEMBLE – od moderny po súčasnosť

Hudobní skladatelia Anton Webern, Jozef Grešák, Peter Martinček „van Grob“, Norbert Bodnár, Oldřich Hemerka, Sergej Vasilievič Rachmaninov, Antonín Dvořák a Ivan Buffa a ich hudba znela na jednom koncerte súboru Quasars Ensemble. Bol to prierez od moderny po súčasnosť s veľkým zameraním na tvorbu košického skladateľa Jozefa Grešáka, východoslovenského predstaviteľa slovenskej moderny, ktorý mal generačne blízko k modernistom Alexandrovi Moyzesovi,  Jánovi Cikkerovi a Eugenovi Suchoňovi. Koncert zmapoval hudbu predvojnových Košíc s dôrazom na tvorbu skladateľov východného Slovenska. Priniesol súznenie zabudnutého Morceau II. barda nekonvenčného krídla slovenskej hudobnej moderny, Jozefa Grešáka s nadčasovými Variáciami op. 27 viedenského majstra numiciózne tvarovaného expresionizmu Antona Weberna. Následný postmoderný priestor vyplnili generační súputníci z obidvoch pólov Slovenska – Peter Martinček z Bratislavy a Norbert Bodnár z Košíc. Do prvorepublikových Košíc so secesiou nadýchaným neskorým romantizmom spoločne s dielami Antonína Dvořáka a Sergeja Vasilieviča Rachmaninova poslucháčov prenieslo sprítomnenie skladateľa Oldřicha Hemerku prostredníctvom jeho Hudby sfér. Locatelli Caprice Ivana Buffu potvrdilo, že historická hudba dokáže zrozumiteľne komunikovať s našou súčasnou dobou.

QUASARS ENSEMBLE – moderna, avantgarda, postmoderna

Slovenská hudobná moderna, avantgarda a postmoderna a jej predstavitelia boli témou koncertu v podaní súboru  Quasars Ensemble. Široký záber tvorby hudobných skladateľov 20. storočia a ich hudba, ktorá prechádzala zložitým vývojom, bol prierezom komponovania významných slovenských hudobných osobností, ktoré formovali stále meniace sa kultúrne podmienky. Mnohé diela či komponisti sa vytrácali, ako keby nikdy neexistovali. Vzdelávacie inštitúcie síce postavili pevné piliere vzdelávania slovenskej špičke, ale súčasne priniesli dva nezmieriteľné pohľady na kompozičné remeslo. Namiesto kvalitatívnych parametrov sa postupne presadili národné, politické, estetické či iné kritériá. Skladatelia napriek tomu zanechali pestrý tvorivý odkaz, ktorý dnes poskytuje obraz o vývoji hudobnej kultúry na Slovensku. Zaznela kolekcia hudobných diel od štvorice autorov –  klavírne Septeto Michala Vileca, Concertino Ota Ferenczyho, Tri kusy pre 14 nástrojov od Mira Bázlika a Septetino od Ivana Hrušovského.

QUASARS ENSEMBLE – Alfred Schnittke

Nádherný hudobný večer ponúkol priaznivcom klasickej hudby rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble. Koncert bol venovaný nedožitým 80. narodeninám Alfreda Schnittkeho. Bol to rusko-nemecký židovský skladateľ, ktorý v 60. rokoch 20. storočia vytváral alternatívnu líniu k hlavnému prúdu sovietskej hudby socialistického realizmu. V jeho tvorbe sa prejavuje túžba patriť k celku určitej kultúry. Je predstaviteľom hudby, ktorá v sebe integruje rôzne hudobné štýly a epochy, a preto sa spája s myšlienkami postmoderny. V podaní súboru pod vedením Ivana Buffu a violončelistu Andreja Gála zazneli Dialóg pre violončelo a 7 nástrojov op.37 (1967) a Noneto (1970) Jozefa Sixta. Návštevníci si  vypočuli aj Schnittkeho Klavírne kvinteto (1972-1976) – Moderato, Tempo di Valse, Andante, Lento a Moderato pastorale. Hudba tohto hudobného skladateľa mieša nové prvky a nové avantgardné prúdy práve s historickou hudbou, preto je akousi vstupnou bránou do klasickej súčasnej hudby.

MUSICA CASSOVIA, JÚLIA SVĚCENÁ

Kasárne/Kulturpark privítali vzácnych hudobných hostí. Pódium patrilo košickému komornému sláčikovému orchestru Musica Cassovia. V obľúbenom husľovom koncerte Johanna Sebastiana Bacha sa predstavila česká huslistka Julie Svěcená, ktorá napriek veľmi mladému veku patrí k najvýznamnejším predstaviteľom mladej generácie českých husľových interpretov. V rovnako populárnom koncerte pre dvoje huslí J. S. Bacha sa ako sólista spoločne s Juliou Svěcenou predstavil Maroš Potokár, ktorého osobnosť je v košickom hudobnom živote čoraz výraznejšia. Pod jeho taktovkou zaznel sláčikový sextet „Souvenir de Florence“ op. 70 Piotra Iľjiča Čajkovského, vo verzii pre sláčikový orchester (arr. L. Drew).  Toto dielo patrí medzi Čajkovského najvýznamnejšie komorné skladby a v Košiciach zaznieva veľmi zriedkavo. Nezávislý sláčikový orchester Musica Cassovia je zložený z popredných hráčov Štátnej filharmónie Košiice. Repertoár telesa siaha od diel barokových majstrov až po súčasnú hudbu.

QUASARS ENSEMBLE – Večer Jozefa Podprockého

Rezidenčný súbor Kasární/Kulturparku Quasars Ensemble priniesol v deň 70. narodenín hudobného skladateľa Jozefa Podprockého rozsiahly prierez jeho komornou tvorbou. V koncertnej sále zneli Sempre solo op. 5 pre sólovú flautu, pochádzajúce ešte z roku 1966, ansámblové kompozície ako Rozmarné interlúdium op. 56, či najnovšie Sláčikové kvarteto č. 6 v premiére. V tomto médiu sa táto hudobná osobnosť napokon identifikovala a získala v ňom najväčšie uznanie. Nechýbali gratulácie jubilantovi, ktorý mal dôležitý vplyv na hudobný rozvoj Košíc. Dejiny slovenskej hudobnej kultúry formovalo niekoľko kľúčových skladateľských osobností, ktoré profesionalizovali hudobné inštitúcie a vychovali viacero silných skladateľských generácií. K tým najdôležitejším nesporne patrí aj skladateľ, dlhoročný pedagóg kompozície a teoretických predmetov na košickom Konzervatóriu (1969-2013), riaditeľ Štátnej filharmónie Košice (1986-1988), ale najmä skromný, pokorný a vzácny umelec – Jozef Podprocký. Jeho pedagogická práca presiahla hranice mesta a z jeho odchovancov sú dnes medzinárodne etablovaní hudobníci –  Peter Breiner, Iris Szeghy, Norbert Bodnár, Alexander Mihalič, Jana Kmiťová, Ivan Buffa, Peter Duchnický a i.

KONVERGENCIE 2014

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie priniesol štyri atraktívne koncerty, predstavujúce esenciu základnej myšlienky podujatia, ktoré oslávilo 15. výročie svojho vzniku. Festival vznikol z  iniciatívy známeho slovenského violončelistu Jozefa Luptáka s cieľom nadviazať na tradície prezentovania komornej hudby na Slovensku. Konvergencie, ktoré sú pravidelne hudobnou kritikou oceňované za kvalitu interpretačných výkonov, inovatívnu dramaturgiu a nadžánrovosť, v minulosti v Košiciach predstavili napríklad svetoznámych britských vokalistov The Hilliard Ensemble alebo Stravinského Príbeh vojaka s Robertom Rothom. Tentoraz sa festival začal workshopom Zvukodrom s Ferom Királym. Na Konvergenciách sa predstavil kanadský kontrabasista Chris Jennings s ôsmym štúdiovým albumov Drum´n Koto. Jeho trio dopĺňa Patrick Goraguer (bicie) a Japonka Mieko Miyazaki (japonský strunový nástroj koto). Milovníci neklasických hudobných zážitkov si mohli vypočuť improvizácie akordeonistu Borisa Lenka a hráča na perkusie Štefana Bugalu v programe Reflective a sláčikové oktetá Dmitrija Šostakoviča a Georga Enescu na záverečnom koncerte festivalu. Konvergencie vyvrcholili vo výnimočnom komornom projekte „symfóniou“ pre osem nástrojov rumunského skladateľa Georga Enescu.

QUASARS ENSEMBLE – HUDOBNÁ AVANTGARDA

Do Košíc zavítali ďalšie hudobné osobnosti – hudobní skladatelia Marek Kopelent a Roman Berger, ktorých diela odohral súbor Quasars Ensemble. Hosťami večera boli aj Eva Šušková – soprán a Denisa Šlepkovská – mezzosoprán. Stretli sa na koncerte Dvojportrét/Česká a Slovenská hudobná avantgarda/Praha-Bratislava-Cieszyn. Hudobná avantgarda, prejavujúca sa v 60. rokoch minulého storočia na území vtedajšieho Československa, postavila tvorbu českých, ale aj slovenských skladateľov do medzinárodného kontextu tak prirodzeným spôsobom, ako nikdy predtým. Kým na Slovensku sa celé avantgardné snaženie sústredilo okolo chýrnych smolenických seminárov a súboru Hudba dneška, české avantgardné prúdy konštituoval súbor Musica Viva Pragensis pod vedením Zbyňka Vostřáka. Najvýraznejšou skladateľskou postavou v Prahe bol Marek Kopelent, ktorý razantným spôsobom prerazil na najprestížnejšie pódiá Európy. Slovenský skladateľ poľského pôvodu Roman Berger je nositeľom mnohých ocenení. Sprievodným podujatím bola výstava výtvarných prác troch generácií rodiny Bergerovcov – Józefa Bergera, Romana Bergera, Jána Bergera a Xénie Bergerovej.

QUASARS ENSEMBLE – KOŠICKÁ MODERNA II.

V rámci projektu Komorná hudba v Košiciach odohral súbor Quasars Ensemble koncert venovaný výlučne ruskej kultúre – hudbe a výtvarným dielam z čias Košickej moderny II. Prvou osobnosťou, ktorá ho svojou prítomnosťou poctila bol jeden z najplodnejších ruských skladateľov, klavirista, výtvarník, hudobný mysliteľ a profesor kompozície na VŠMU a Konzervatóriu v Bratislave Jevgenij Iršai, pôsobiaci od roku 1991 na Slovensku. Zaznela jedna z jeho najnovších komorných skladieb s názvom Before Leaving. Popritom sa návštevníci Kasární/Kulturparku zoznámiť s jeho výtvarnými prácami, dozvedieť sa viac o jeho rozsiahlej kompozičnej tvorbe, bližšie spoznať ruské umenie, ako aj samotného umelca. Súčasťou koncertu bolo aj čítanie úryvkov z prózy autorov z obdobia ruskej avantgardy. Druhým hosťom večera bola jedna z výrazných postáv najmladšej generácie slovenskej prózy Michal Hvorecký. Spisovateľ, hudobný znalec a nadšený propagátor umenia predstavil esenciu toho najlepšieho z ruskej literárnej avantgardy. Jej hudobným pendantom bola gigantická Komorná symfónia Šostakovičovho súkmeňovca, dnes neprávom zabudnutého ruského skladateľa Gavriila Popova a Schnittkeho.

MICHAL ČERVIENKA, MIRIAM RODRIGUEZ BRÜLLOVÁ, MUSICA CASSOVIA

Latinsko-americkej hudbe bol venovaný koncert, na ktorom vystúpili akordeónový virtuóz Michal Červienka a vynikajúca gitaristka Miriam Rodriguez Brüllová. Zahrali v sprievode komorného orchestra Musica Cassovia pod taktovkou Maroša Potokára. Zazneli známe diela Ástora Piazzollu – Dvojkoncert a Libertango, strhujúce Opale Concerto akordeonistu a skladateľa Richarda Galliana, Suita Buenos Aires Máxima Pujola a ďalšie, u nás zriedka uvádzané, no veľmi atraktívne skladby. Obaja sólisti sú viacnásobnými víťazmi prestížnych interpretačných súťaží, úspešne reprezentovali Slovensko v zahraničí. Miriam Rodriguez Brüllová patrí k mladej generácii úspešných hudobníkov, ktorí sú známejší za hranicami Slovenska, než doma. Michal Červienka je širokej verejnosti známy aj ako finalista súťaže „Slovensko má talent“. Spolupracoval s mnohými renomovanými umelcami a je sólistom orchestra Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu.

QUASARS ENSEMBLE

Viedenská secesia v Bratislave, slovenský džez v Prahe, poľský neoklasicizmus v Paríži – to boli hlavné témy koncertu komorného zoskupenia Quasars Ensemble. Predstavili na ňom diela významných komponistov 20. storočia – slovenských hudobných skladateľov Alexandra Albrechta a Alexandra Moyzesa, ako aj poľského hudobného skladateľa Aleksandra Tansmana. Prítomnosť týchto dvoch významných skladateľských osobností rozhodujúcou mierou kreovala hudobný život na Slovensku, a to počas trvania takmer celého storočia. Obaja umelci sú držiteľmi niekoľkých dôležitých skladateľských primátov: Alexander Albrecht bol autorom prvej modernej skladby (Sonatína pre 11 nástrojov z roku 1925), ale aj prvého novodobého Klavírneho kvinteta (1913); Alexander Moyzes zasa vytvoril prvú rozsiahlejšiu viacčasťovú symfóniu (Symfónia č. 1 D – dur z rokov 1928-1929), ako aj prvú skladbu v duchu estetiky “Novej vecnosti” s prvkami džezu (Vest – pocket suita z roku 1928). Okrem toho obaja stáli pri profesionalizácii hudobných inštitúcií na Slovensku, nehovoriac o ich nezastupiteľnom pedagogickom poslaní.

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.