Malú ochutnávku klezmerskej hudby ponúkne svojim priaznivcom hudobné zoskupenie Kaschauer Klezmer Band tentoraz trochu inak ako zvyčajne. Podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, angličtine a balkánskych jazykoch si budú môcť vychutnať prostredníctvom koncertu, ktorý odvysiela telKE 28. mája 2020 o 19:30 hod.
Band, interpretujúci klezmerskú hudbu, vznikol v Košiciach ešte v roku 2011 na podnet klarinetistu Vladimíra Sidimáka, ktorý podľa vzoru európskych skupín z Amsterdamu, Bratislavy, Krakova, ako aj orchestrov zo Spojených štátov vytvoril repertoár inštrumentálnych skladieb a spevov. Ten zahŕňa melódie rôznych rytmov – od polky cez valčík až po veľmi rýchle tanečné rytmy a inštrumentálne skladby, inšpirované balkánskou, ruskou a arabskou melodikou a presiaknuté východoslovenským folklórnym cítením.
Umelecký šéf oslovil hudobníkov odlišných hudobných žánrov, ktorí by vniesli do kapely niečo zo svojej rôznorodej hudobnej praxe a cítenia. Výsledkom je interpretácia hudby, obohatená o prvky folklóru, klasickej i modernej hudby.
Niektorí hudobní historici považujú za začiatok tejto hudby prelom 18. a 19. storočia, pre iných je momentom zrodu klezmeru prelom 17. a 18. storočia v Židmi najhustejšie osídlenej časti východnej Európy (oblasti dnešného Poľska, Bieloruska, Litvy, Moldavska, Ukrajiny a Rumunska). Vieme však, že klezmer sa hrával aj od Lotyšska, Ruska, Maďarska, Srbska a Chorvátska až po Grécko a Turecko. Existuje písomná zmienka, že klezmeri pôsobili aj na Slovensku, konkrétne v Bratislave. Možno tiež dôvodne predpokladať, že klezmer sa hral na východe Slovenska a v Podkarpatskej Rusi (Karl Benyovszky, Obrázky z Prešporského geta).
Slovo klezmer pochádza z dvoch hebrejských slov kley a zmer. Kley znamená doslova nádobu a zmer melódiu. V jazyku východoeurópskych Židov, v jidiš, slovo klezmer označuje nádobu hudby. Pred 17.storočím bol klezmer synonymom hudobného nástroja. Od polovice 17. storočia sa začalo slovo klezmer používať na označenie židovského muzikanta. V súčasnosti zahŕňa klezmer tanečnú, vokálnu aj inštrumentálnu hudbu.
V mestách a mestečkách, kde tvorili Židia niekedy väčšinu obyvateľstva, bol klezmer veľmi dôležitou súčasťou celého života. Hovorievalo sa, že svadba bez klezmeru je horšia, než pohreb bez sĺz. Tanečné melódie sa hrávali na svadbách, zásnubách, zábavách a iných slávnostných príležitostiach. aj
Zloženie kapely je variabilné a flexibilné od klasického (klarinet, akordeón, kontrabas), cez základnú 7-člennú zostavu, až po rozšírené veľké zoskupenie s hosťujúcimi členmi. Kaschauer Klezmer Band v súčasnosti tvoria Vladimír Sidimák (klarinet, saxofóny), František Kováčik (husle), Peter Stripaj (akordeón), Matúš Kruták (viola kontra), Vojtech Bunda (kontrabas), Ernest Salzer (viola) a Martina Eštoková (spev). Hosťujúcimi členmi sú Mykhaylo Zakhariya (cimbal), Filip Krišš (akordeón), Patrik Ádám (gitara), Karin Sarkisian (spev, klavír), Ivana Harachová (cimbal) a Lucia Benková (violončelo).
V roku 2015 Kaschauer Klezmer Band nahral a vydal svoje prvé CD s názvom L’Chaim (Na život) a v roku 2020 druhé CD s názvom 3B (from Balt through Bessarabia to Balkan), ktoré kapela venovala zosnulej členke, flautistke Nataši Kӧtelesovej.
Súčasná situácia nedovoľuje vypočuť si veselé i smutné melódie v priamom kontakte s výnimočnými hudobníkmi. Tí sa rozhodli spríjemniť vám chvíle LIVE stream koncertom a užiť si trochu oddychu, spojeného s bohatou židovskou kultúrou.
